„Dušan Hanák je jedným z najvýraznejších slovenských filmových tvorcov. Je inšpiratívny svojím rukopisom, odvahou a schopnosťou zachytiť podstatné témy svojej doby a to aj za cenu dobových zákazov a obmedzovania zo strany totalitného režimu. Kritickosť Hanákových filmov vyplývala predovšetkým z dôslednej autentickosti, vo filmoch prepájal experimentovanie s civilnosťou,“ hovorí Marek Hovorka, riaditeľ jihlavského festivalu. „Od roku 1992 pôsobil ako pedagóg Vysokej školy múzických umení, kde podstatným spôsobom ovplyvnil nastupujúcu generáciu režisérov a režisérok,“ dopĺňa.
Režisér, scenárista a fotograf Dušan Hanák patrí k najvýznamnejším tvorcom slovenskej kinematografie. Už jeho prvé krátkometrážne dokumentárne filmy, ktoré nakrútil v bratislavskom Štúdiu krátkych filmov ako čerstvý absolvent pražskej FAMU, napríklad Artisti, Učenie, Výzva do ticha (všetky 1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967), Deň radosti (1972), získali významné domáce i zahraničné ocenenia v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na mnohých ďalších festivaloch.
Dlhometrážne filmy začal Hanák nakrúcať až po okupácii Československa v roku 1968, pričom viaceré z nich boli po svojom vzniku zakázané. Jeho celovečerný hraný debut 322 (1969) získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime. Dlhometrážny dokumentárny film Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch žijúcich na okraji civilizácie bol s veľkým úspechom premietaný v mnohých krajinách sveta až po sedemnástich rokoch v trezore. Získal festivalové ocenenia Zlatý sestercius v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Alcan Prize v Montreale, Cenu Don Quijote, Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film, Zvláštne uznanie na udeľovaní Európskych filmových cien a celý rad ďalších ocenení.
Medzinárodný úspech získal aj Hanákov hraný film Ružové sny (1976) a nasledujúci zakázaný film Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý bol uvedený až po ôsmich rokoch od svojho vzniku na MFF v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. V roku 1995 Hanák nakrútil svoj druhý dlhometrážny dokument Papierové hlavy o vzťahu občana a moci a získal zaň hlavnú cenu Golden Spire na MFF v San Franciscu.
Jihlavský festival pri príležitosti ocenenia Dušana Hanáka uvedie jeho najoceňovanejší film Obrazy starého sveta. Film prináša sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Hanák sa pri nakrúcaní filmu inšpiroval piatimi
fotografickými cyklami Martina Martinčeka. „V minulom režime bolo najťažšie presadiť to, o čom všetci vedeli a nesmelo sa o tom hovoriť. V postavách mojich filmov je zakotvená túžba po slobode, možno preto ich zakazovali,“ povedal Dušan Hanák pre mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk v nadväznosti na fakt, že film bol zakázaný a premietať sa mohol až po dlhých sedemnástich rokoch.
Festival uvedie tiež Hanákov krátkometrážny dokument Prišiel k nám Old Shatterhand, filmovú feériu o „nájazde“ cudzincov do našej domoviny. Hanák v ňom prostredníctvom vtipných obrazových a zvukových situácií odkrýva život v socialistickej spoločnosti a zobrazuje únavu z budovania „svetlých zajtrajškov“. Oba filmy sú zaradené do sekcie Zvláštne uvedenie, tá upozorňuje na výnimočné diela, ktoré nezameniteľným filmovým štýlom prinášajú hlbokú a kritickú reflexiu sveta.
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava je jedným z popredných európskych dokumentárnych festivalov a najväčšou udalosťou svojho druhu v strednej a východnej Európe. Jeho 26. ročník uvedie celkovo 19 slovenských filmov v 7 sekciách. Festival prebieha v termíne od 25. do 30. októbra 2022.
