Nie tak dávno ma prepadol nejasný pocit, že existujú aj dvaja Hřebejkovia. Ale to, že sa obaja volajú Jan, ma trochu miatlo. Ten prvý debutoval v roku 1993 filmom Šakalí léta, ktorý vniesol do vtedajšej českej kinematografie vskutku svieži dych, keď mapoval neslávne 50. roky minulého storočia v žánri rokenrolového muzikálu. Neskôr potom Jan Hřebejk I. mapoval aj roky 60. (Pelíšky), protektorátne (Musíme si pomáhat), 80. roky (Pupendo), 90. roky (U mě dobrý) i súčasnosť (Horem pádem).
Lenže s režisérovou nespornou profesionalitou začala prichádzať aj ľahká nuda a pocit stereotypnosti, a najmä – začal liezť na nervy ten povestný „láskavý humor“, pod ktorého prizmou je napokon každý v podstate dobrý – či už kolaboruje s fašistami, alebo s normalizačnými komunistami. Kým z Pelíškov dokážem podobne ako väčšina národa na počkanie citovať, pri Hřebejkových filmoch z prvej dekády 21. storočia mám problém spomenúť si, o čom vôbec boli.
Keď som videl drámu Kawasakiho růže (2009), pochopil som, že musí existovať aj Jan Hřebejk II. Kdeže bol „láskavý humor“, kdeže komickí upotení kolaboranti. Eštebácka téma bola prepracovaná tak do hĺbky, mnohostranne a psychologicky presvedčivo, že ma to priklincovalo k sedadlu. Pravda, na tlačovej besede mi bolo podozrivé, že Jan Hřebejk II. vyzerá úplne rovnako ako jeho menovec. Skôr ako sa mi záhadu podarilo vyriešiť, prišla Nevinnost, príbeh muža obvineného zo zneužitia maloletého dievčaťa, ktorý by bol dosť dramatický aj bez prekvapujúcej pointy, ktorá ho ešte posúva do „vyššieho levelu“, ako sa dnes módne vraví.
Najnovšie sa istý Jan Hřebejk podpísal pod „trpkú komédiu“ s nie celkom vhodne poslovenčeným titulom Svätá štvorka. Plagát so štyrmi nahými telami sľubuje šteklivú tému. (Zo skúsenosti vieme, že erotika môže byť vhodnou zámienkou na výpoveď o ľudských charakteroch – pozri filmy ako Pornografický vzťah či Intimita). Lenže plátno tentoraz neponúka takmer nič – len riedky príbeh, pri ktorom márne čakáte, kedy sa udeje niečo naozaj podstatné, vieweghovská anekdota tak na pätnásť minút. Efekt nahoty, myšlienková prázdnota, aj v rámci žánru nelogické správanie postáv, absencia pointy. Na komédiu málo zábavné, na drámu chýba zápletka, ani moralita to nie je…
Kdeže je Kawasakiho růže, kdeže Nevinnost. Som zmätený. Opäť „starý dobrý Hřebejk“? Alebo skôr len „starý Hřebejk“? Ale veď má len štyridsaťpäť rokov, preboha!
