Recenzia Duchovia Inisherinu: Dvakrát meraj a raz rež

Vojna patrí mužom

Pádraic je v monotónnej každodennosti pohodlný a šťastný, ale len do chvíle, keď jeho pokojnú rutinu naruší rozchod, ktorý nemieni akceptovať. Príbeh sa začína, keď si Colm uvedomí, že mu pravidelné táranie pri pive s Pádraicom viac nedáva zmysel. Rozhodne sa duchovne očistiť a všetok čas investovať do tvorivosti. Aby tu po jeho bezvýznamnej smrti, ktorú si možno uvedomuje aj v dotyku s nepokojmi na neďalekej pevnine, niečo zostalo. McDonagh ilustruje mechanizmy vojny a hoci má presné pravidlá (prehovoríš na mňa, odseknem si prst), zbrane sa nechcene obrátia aj proti prizerajúcim sa (utrpí tak oslík, miestny hlupáčik aj Colmova sestra).

Fiktívny ostrov ležiaci kúsok od írskej pevniny, kde zúri občianska vojna, je pod drobnohľadom mystických a pradávnych síl. Tie sa vteľujú do obsmŕdajúcej stareny, ktorá síce ostrovtipne predvída následky škriepok medzi bývalými priateľmi, ale nezasahuje. Panoptikum dedinskej komunity starého sveta dopĺňajú zámerne stereotypné postavy súvisiace s írskym folklórom. Antagonistom je strážca zákona zneužívajúci svojho syna – miestneho hlupáčika, aj zvedavá predavačka, ktorá otvára spoluobčanom poštu a baží po novinkách. Osadenstvo krčmy sa snaží neúspešne zabrániť násiliu. Čistou dušou je Pádraicova sestra Siobhán. Tá v závere filmu opúšťa bratovo zúfalstvo odchodom na nebezpečnú pevninu.

Vojna, hoci ju počuť len v ozvene výstrelov, je interpretačným kľúčom celého príbehu. Keď hučia zbrane, mlčia múzy – Colm sa snaží sústrediť na tvorbu, no paradoxne pod ťarchou vlastných zbraní prichádza o prsty, a teda aj o schopnosť hrať na husle. McDonagh volí mužských protivníkov – oboch mimoriadne tvrdohlavých – aj infantilný konflikt zámerne. Ich spočiatku detinská škriepka postupne vťahuje a tragicky ovplyvňuje celú dedinskú komunitu. Trpia aj tí, čo mali zostať uchránení. Vystihuje tak absurditu vojny, ktorou si malí muži kompenzujú vlastné nedostatky.

Foto: Cinemart

Duchovia Inisherinu Duchovia Inisherinu v réžii Martina McDonagha spojili hereckú úderku Colina Farrella a Brendana Gleesona, ktorí spolu účinkovali už v jeho filme V Bruggách.

Nabitý dialóg vystrelí

Premisa je taká jednoduchá, až je insitná, ale rozchod spúšťa sled tragikomických, pomaly sa zauzľujúcich udalostí, ktoré končia pre všetkých zúčastnených fatálne. Rovnaké následky má občianska vojna, ktorú konflikt potichu ilustruje. Zvlnené zelené kopčeky a prostý život naplnený pasením dobytka a večernými veselicami v krčme sú akousi poslednou spomienkou na staré časy. Dnes už vieme, že írsku krajinu vojna nenávratne poznačila.

McDonagh situuje prírodu objímajúcu príbeh do role „vševidiacej“ bytosti, ktorá nemo ovplyvňuje identitu postáv aj ich možnosti nájsť si iného kamaráta, uplatniť sa či zamilovať. V satirickom rozprávaní uplatnil princípy bájky, no neživé (lúky, útesy, more aj obloha) je zlomyseľne pokojné, staticky sa prizerá a evokuje nezvrátiteľnos­ť osudu.

McDonagh vyšiel z divadelnej praxe a prezrádzajú to najmä presne načrtnuté postavy a ich matematické funkcie v klasicky komponovanej dramaturgii. Zásadné sú dialógy, čo sa nepovie, to sa nestane. Štartujú, posúvajú a gradujú dianie. Pádriac, aj napriek podmienke nedokáže na bývalého priateľa nehovoriť, jeho slová sú zbraň, ktorou mieri proti sebe. Typická pre McDonaghove filmy je zrastenosť postáv s prostredím a vyjadruje to ich mentalitou aj poctivým dialektom, ktorý dodáva hereckému prejavu komediálny rozmer.

Duchov Inisherinu možno považovať za zavŕšenie trilógie z Aranských ostrovov. Dve divadelné hry The Cripple of Inishmaan a The Lieutenant of Inishmore boli uvedené na javiskách a vyšli aj knižne, posledná časť však čakala dvadsať rokov. Napokon ju Martin McDonagh sfilmoval ako svoj štvrtý celovečerný hraný film a na rozdiel od akčnejších a bezcitnejších krvákov je rozjímavejší aj menej šokujúci. Prázdnotu a neochotu zájsť hlbšie, ktoré pociťujem pri každom jeho filme po odznení pôsobivých efektov vyvolávajúcich predovšetkým napätie, však ani teraz neprekonal. Duchovia Inisherinu zostávajú rozvinutou anekdotou o tom, ako sa stal z inisherinského krčmového hudobníka mrzák.