Katarína Knechtová, speváčka
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Juraj Jakubisko bol pre mňa stelesnením pravého umelca a vizionára. Stráviť s ním čas, rozprávať sa o umení, o filme, držať v ruke jeho denníky, kde mal okrem poznámok aj krásne kreslené skice obrázkov a scén zo svojich filmov, to bol pre mňa skutočne obrovský zážitok. Myslím, že práve vďaka týmto spoločne prežitým chvíľam sa mi podarilo zložiť jeden z najväčších hitov mojej kariéry.“
Jan Hřebejk, režisér
„Velikán a klasik… Juraj Jakubisko zemřel. Díky za Vaše filmy!“
Ľubomír Paulovič, herec
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Doteraz ľutujem, že som v Jakubiskových filmoch mal len menšie postavy – a budem ľutovať, kým si to budem pamätať. Hral som začiatkom 90. rokov v jeho filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý a potom po rokoch som dostal úlohu šťachtica v pokračovaní rozprávky Perinbaba. Mal výborné obrazy, veľmi dobre maľoval, dával do obrazov svoje vnútro – a to vidieť aj vo filme, ktorý je zasa pohyblivým obrazom. Jeho výpoveď bola vždy jedinečná.
Vždy sa výborne pripravoval, kreslil si svoje filmové obrázky, robil si náčrty filmových scén, to bolo veľmi zaujímavé vidieť. Videli sme sa ešte aj po nakrúcaní Perinbaby na niektorom festivale. Považujem ho za Bohom vyvoleného, výnimočného človeka, ktorý svoj talent vedel zužitkovať v prospech spoločnosti. Je veľká škoda, že počas normalizácie nemohol svoj umelecký potenciál využívať naplno. O veľa umeleckých hodnôt tým prišla nielen naša kultúrna sféra, ale aj stredoeurópska. Bol to skvelý chlap a výnimočný umelec. Na takých ľudí sa nesmie zabúdať, je pre nás niečo, ako pre Rakúšanov Mozart. Ale aj ten musel podobne ako náš Jakubisko čeliť rôznym nástrahám a neprajnosti okolia, ale napokon sa dostal na piedestál.
Ján Galla, operný spevák, bas
"Prekvapila ma tá správa, keď som si ju ráno okolo šiestej prečítal. Aj keď pán Jakubisko mal úctyhodný vek. Robil som s ním v Opere SND obe Suchoňove opery – v Krútňave som spieval Štelinu, účinkoval som aj v jeho réžii Svätopluka. Zhodou okolností bola včera práve v SND nová premiéra Svätopluka, tentoraz v réžii Romana Poláka – zdalo sa mi to až symbolické.
S Jurajom Jakubiskom sa mi robilo výborne, on bol veľmi pokojný človek, mal vždy hlavne svoju vizuálnu predstavu o diele. Veľmi pokojným spôsobom nás účinkujúcich vždy viedol k výslednému efektu, ktorý chcel dosiahnuť. Spomínam naňho vždy v dobrom, bola to profesionálna spolupráca a pohodový skúšobný proces. Stretli sme sa niekoľkokrát aj mimo skúšania na rôznych akciách, vždy sme sa spolu porozprávali. Jeho manželka Deana bola moja spolužiačka, s ňou sme sa dobre poznali už od školy. Režiséri mávajú rôzne spôsoby práce, ten jeho bol: pohoda, pokoj a vysoká profesionalita."
Ľudovít Ludha, tenorista
Foto: TASR, Dušan Hein
S Jakubiskom sa robilo fantasticky, bol skvelá osobnosť. Bol som unesený z jeho kreslených režijných denníkov, všetko mal premyslené, jeho inscenácia Svätopluka, kde som spieval Svätopluka mladšieho, bola pre mňa výnimočná. Jeho filmové videnie bolo úžasné. Z režiséra šla taká energia, škoda, že sa tá inscenácia hrala tak málo. Zvláštne je, že včera bola v SND ďalšia premiéra Svätopluka a Jakubisko v tú noc zomrel, až sa mi chlpy postavili. Bol to skvelý človek, často s nami sedával, veľa sme sa rozprávali. Bol to jeden skromný, perfektný človek. So svojím režisérskym srdcom dokázal na scéne vybudovať takú atmosféru, akú Suchoňova hudba potrebovala. Aj do opery dostal svoju poetiku známu z filmov.
Dušan Štefánek, dirigent
Foto: archív Dušana Štefánka
Juraj Jakubisko bol chýrny filmový režisér, ktorého vízie sa dali ľahšie realizovať v opere. Jeho spolupráca s výtvarníkom bola najsilnejším bodom jeho režijnej koncepcie. Bol to vizuálny človek, takže aj v opere vytváral obrazy. V prípade Krútňavy to bola veľmi šikovná scéna, ktorá sa točňou rôzne natáčala a vytvárala rôzne reliéfy. Aj v Krútňave, aj v Svätoplukovi dosť využíval vertikálnu zložku scény, plus výrazné, až filmové kostýmy. Jeho práca s hercom spočívala v tom, že priblížil svoju koncepciu a potom nechal herca, aby detaily scén dorobili podľa seba. Mal šťastie, že robil s mimoriadne talentovanými ľuďmi, ako Peter Dvorský či Peter Mikuláš, Klaudia Dernerová, Ľudo Ludha, jednoducho našim špičkovými sólistami. Popri Suchoňovej hudbe a texte opery mal aj víziu životného cyklu, či už sú to ročné obdobia, zrod a umieranie – to bolo veľmi čitateľné a vytváralo to v príbehu ďalšie vrstvy. V jeho víziách bolo veľa symbolizmu.
Svätopluk je monumentálna opera, kde využíval aj štatistov z bojových umení, aby stvárnili pohanské tance v dramatických scénach. To vyžadovalo veľmi dobrú logistiku. S Jakubiskom som mal dobrý vzťah, spájal nás zmysel pre humor. Mal rôzne príhody zo života a mnohé veci, čo robil, sám videl alebo zažil. Niektoré tragikomické absurdnosti, ktoré vídame v jeho filmoch, ho sprevádzali aj ako človeka. Mal veľmi osviežujúce videnie reality. Byť v jeho prítomnosti bolo ľahké, nebol to žiadny despota ako napríklad režisér Konwitschny.
Bol skôr plachý človek, ktorý potreboval dobré zázemie, aby mohol pracovať. Preto potreboval, aby jeho spolupracovníci prijalo jeho víziu, koncepciu a pomáhali mu v tom. Vôbec nebol autoritársky. Aj keď mu za normalizácie pristrihli krídla, dokázal prostredníctvom rozprávok a symbolov sa pripomenúť slovenskému divákovi a vytvorit nesmrteľné filmy a inscenácie, ktoré zostanú v zlatom fonde slovenskej kultúry. Bol múdry režisér podobne ako Bednárik, vytvoril si v inscenácii viaceré vrstvy: keď aj niečo nevyšlo podľa jeho predstáv, nespadlo to celé, lebo pre diváka tam bolo vždy ešte niečo ďalšie zaujímavé. Bol detailista, ale zároveň videl veci v súvislostiach.
Lukáš Frlajs, herec
„Maestro Pán režisér Juraj Jakubisko. Človek s mimoriadnym talentom, plný energie a tvorivosti. Legenda Slovenskej kinematografie, Režisér talentovaný výtvarník, scenárista, kameraman…Tak veľmi som sa tešil na naše najbližšie stretnutie a vy ste odletel na perine do neba. Bolo mi nesmiernou cťou Vás spoznať a byť súčasťou vašej vízie Perinbaby. Dnes už budete na nás dozerať zhora spolu s Perinbabkou obaja. Zanechali ste po sebe iba krásne veci a za to Vám všetci ďakujeme. Zbohom.“
Beáta Dubasová, speváčka
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Ach, aká smutná dnešná ranná správa. Odišiel umelec – režisér, Juraj Jakubisko, jeden z najlepších režisérov, ktorý svojou tvorbou tak fantasticky ovplyvňoval naše životy. Našťastie jeho nádherné filmy a rozprávky zostávajú s nami už navždy. Mala som možnosť stretnúť sa s ním, aj krátko porozprávať na vernisáži v roku 2019. Na moje veľké prekvapenie, vedel kto som, aj že som východniarka ako on. Ďakujeme za Vašu úžasnú tvorbu maestro, odpočívajte v pokoji!“
Magda Vášáryová, herečka
Foto: CONTINENTAL FILM
Ja som sa stretla s Jurajom Jakubiskom v roku 1968, keď Československo obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Prežila som s ním celé to obdobie. Bola som s ním v hoteli aj s celým štábom, keď sme sa zobudili na to, že cez piešťanský most idú tanky. To bol pre mňa neuveriteľný okamih. Plakala som a plakala. Nikto z nás nevedel, čo bude… Bol strašne smutný, že tak plačem, a tak mi kreslil obrázky, ktoré som si odložila… Nevieme, prečo niektorí ľudia majú takú fantáziu, a niektorí nie. Prečo niektorí majú tie talenty, lebo on nebol len geniálny scenárista, režisér a kameraman, ale aj famózny výtvarník. Jeho scenáre, to sú výtvarné diela. (TA3)
Štefan Kvietik, herec
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Dôveroval hercovi, dával mu absolútnu slobodu. Mal presnú víziu, presnú predstavu… V tom komplexe hereckého vnímania mal úžasný záber. Je mi ľúto, že opustil tento svet a že nemôže ponúknuť ďalej to svoje veľké režijné aj človečenské zázemie. Ale taký je osud človeka a čaká nás to všetkých. (TA3)
Pozrite si fotografie významného slovenského režiséra Juraja Jakubiska, ktorý domácu kinematografiu formoval už od 60. rokov.
