Vo februári premietaná snímka Der vermessene Mensch (Zmeraný človek) zachytáva vzdor namíbijských kmeňov Hererov a Namov proti nemeckej koloniálnej nadvláde. Nemecko sa ku genocíde priznalo a v roku 2018 vrátilo Namíbii časť ostatkov tamojších obyvateľov odvezených nemeckou armádou.
Kmene Hererov a Namov ale jeho neskoršie vydané ospravedlnenie neprijali, okrem iného preto, že nesplnila ich očakávanie o výške odškodného.
„Nemecko popieralo svoju koloniálnu minulosť vyše 120 rokov,“ uviedol režisér filmu Lars Kraume. Väčšina ľudí v Nemecku si podľa neho nie je koloniálnej histórie krajiny – a jej brutality – vedomá a ani sa o nej neučí v tamojších školách.
Päťdesiatročný režisér snímky si túto zabudnutú časť nemeckej histórie uvedomil na začiatku 90. rokov, keď do čerstvo osamostatnenej Namíbie, ktorú do tej doby spravovala Juhoafrická republika, vycestoval.
Režiséra najviac šokovalo, že v nemeckých múzeách aj naďalej zostávajú lebky tisícok obetí genocídy, ktoré nemecká armáda zhromaždila a vyslala do Nemecka za účelom „vedeckého výskumu“, ktorý mal zdôrazniť nadradenosť belochov.
V roku 2018 Nemecko Namíbii časť pozostatkov vrátilo. „Nedokážem pochopiť, že máme tieto lebky ako artefakty uložené v etnologických múzeách. Nemôžem pochopiť, prečo sú stále uchovávané a neboli vrátené,“ uviedol Kraume.
„Moja vlastná praprababička bla uväznená v koncentračnom tábore Alte Feste vo Windhoeku. Pracovala ako čajová dáma pre nemeckých veliteľov. Bola v tábore znásilnená jedným dôstojníkom a v jenom z tých koncentračných táborov sa potom v roku 1909 narodila moja prababička,“ uviedla herečka Girley Charlene Jazamaová, ktorá vo filme stvárnila hlavnú ženskú postavu Kambazemi, do ktorej sa zamiluje etnológ Alexander Hoffman, ktorý rasovú teóriu spochybňoval.
Jazamaová takisto naliehala na nemecké úrady, aby umožnili návrat zostávajúcich lebiek do Namíbie čo najskôr. „Dúfam, že sa časom navrátia ich právoplatným majiteľom, Namíbijčanom, aby mohli byť dôstojne pochované. Sú súčasťou traumy prenášanej z generácie na generáciu,“ dodala.
V posledných týždňoch film videlo i namíbijské publikum naprieč celou krajinou vďaka mobilnému kinu poháňanému solárnou energiou. Podľa Jazamaovej si dosiaľ mnoho ľudí v Namíbii nie je vedomých množstva aspektov kolonizácie krajiny.
Čítajte viac Režisérka Mira Fornay: Cena z Berlinale je pečiatkou kvality
Berlín vtedajšej Nemeckej juhozápadnej Afrike vládol od roku 1884 do prvej svetovej vojny. Hererovia a Namovia proti kolonizátorom povstali v roku 1904 a v októbri toho istého roku vydal nemecký veliteľ Lothar von Trotha „príkaz z vyhladeniu“.
Časť Hererov a Namov nemeckí vojaci zahnali do púšte Omaheke, kde ich nechali zomrieť od smädu. Tých, ktorí sa pokúsili vrátiť, nemecká armáda zabila, alebo ich poslala do koncentračných táborov. Postup Nemcov podľa najčastejších odhadov prežilo asi 20-risíc z pôvodných 80-tisíc Hererov a z pôvodných 30-tisíc Namov len asi polovica.
Oficiálne ospravedlnenie za genocídu, ktorú Nemecko vydalo len v roku 2021, neprijala väčšina náčelníkov Hererov a Namov. Prehlásenie totiž nemecká vláda spolu s vládou Namíbie vytvorila bez ich účasti a výška odškodného zďaleka nezodpovedala očakávaniam. Nemecko doposiaľ neschválilo platbu odškodného, ktoré ma navyše mať podobu rozvojovej pomoci a nie oficiálnych reparácií, čo mnohí kritizujú.
