Václav Neckář: Jirka Menzel uznal, že som krajší ako on

Nie je to prvýkrát, čo sa Václav Neckář ocitol v Trenčianskych Tepliciach. „S Martou sme tu ako Golden Kids hrali v roku 1969 v parku,“ hovorí spevák. „Trenčianske Teplice sú krásne kúpele, veľmi sa mi tu páči,“ dopĺňa s úsmevom.

Spomínaná Marta Kubišová bola Teplicami rovnako nadšená. „Jedným slovom raj. Takto si ho predstavujem,“ uviedla v rozhovore, ktorý sme s ňou viedli minulý rok. V ňom spomenula aj zaujímavú historku so svojím kolegom z Golden Kids.

„Pamätám si, že po projekcii filmu Magický hlas rebelky ma Václav Neckář odchytil a ťahal ma niekam preč – až neskôr som zistila, že ma takto chránil pred Babišom. Ten už mal vraj ku mne namierené. Nikdy som ale nemala príležitosť sa s ním stretnúť. Potom som zistila, že bol jedným zo sponzorov, ktorí to financovali.“

Václav Neckář 80

Pozrite si, ako sa menil Václav Neckář

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Janžurovej rady nepomohli

Skupina Golden Kids, ktorú tvorili Václav Neckář, Marta Kubišová a Helena Vondráčková, nanešťastie nemala dlhú existenciu. „Ako Golden Kids sme hrali od 1. novembra 1968 do 27. januára 1970, takže iba 15 mesiacov,“ pripomína Neckář, ktorý sa neskôr stal členom kapely Bacily jeho brata Jana. Zánik Golden Kids bol spôsobený zákazom vystupovania, ktorý vtedy dostala Kubišová.

Keď sme sa Václava Neckářa spýtali, na ktoré obdobie svojej kariéry spomína najradšej, s úsmevom odpovedal, že na všetky. „Na javisku som strávil 70 rokov,“ vysvetľuje. „V roku 1953 som ako 10-ročný spieval vo Verdiho Othellovi. Vybral si ma Viktor Málek, ktorý bol neskôr roky dirigentom Slovenského národného divadla. S bratom sme vyrastali v divadle – nebol to náš druhý, ale prvý domov, pretože tam pracovali naši rodičia, a preto sme tam trávili celé dni. Pod javiskom bolo počuť, ako niekto hrá na klavíri – to bol môj brat, ktorý si tam vybrnkával melódie a árie. Ja som zase behal po chodbách v zákulisí a pospevoval si. Práve vďaka tomu ma neskôr pán dirigent angažoval.“

Neckář sa túžil stať hercom, osud mu to však dlho odopieral. A to napriek pomoci Ivy Janžurovej. „Spoznali sme sa, keď som začiatkom 60. rokov robil skúšky na DAMU. Iva Janžurová tam bola vtedy študentka. Dávala mi rady, ako sa mám správať pri skúškach. Tie rady mi však boli aj tak na nič, pretože ma nevzali. Trikrát som sa hlásil a ani raz ma nevzali," smeje sa Neckář. Neskôr sa s Ivou Janžurovou opäť stretli – v roku 1967 spolu hrali v inscenácii Píseň pro Rudolfa III., prvá epizóda sa volala Křeslo.

Oscarový film

K svojej životnej úlohe sa Václav Neckář dostal úplnou náhodou. „Prvého januára sme mali premiéru inscenácie Čekání na slávu v Divadle Rokoko s Martou a Helenou. V rámci toho mi Darek Vostřel daroval Ostře sledované vlaky od Bohumila Hrabala. Netušil som, že o mesiac ma pozvú na Barrandov na kamerové skúšky na rolu Miloša. Pôvodne chcel tú úlohu stvárniť sám Jirka Menzel. Manželka produkčného ma však videla v televízii a povedala, že by som sa na tú rolu hodil. Jirka Menzel uznal, že som krajší ako on,“ hovorí Neckář.

Snímka Ostře sledované vlaky, v ktorej Václav Neckář stvárnil nevinného začínajúceho železničiara Miloša, získala v roku 1968 Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Ide o jeden z dvoch československých filmov, ktorým sa to podarilo – tým druhým je Obchod na korze. Okrem Neckářa si v snímke Ostře sledované vlaky zahral aj Josef Somr, Vlastimil Brodský, Květa Fialová či Naďa Urbánková.

„Bolo dôležité, že ma Jirka Menzel dobre viedol, aby som nezabudol, že hrám pred kamerou. Bol som totiž zvyknutý na niečo iné. K profesii speváka patrí priamy kontakt s publikom. Aj keď som spieval pre televíziu, snažil som sa postrážiť si kamery tak, aby som spieval pre ľudí, čo ma sledujú. Vo filme som sa to zasa musel odnaučiť, musel som si kameru prestať všímať. Bolo to ťažké,“ vysvetľuje.

Neckářova spolupráca s Jiřím Menzlom pokračovala aj neskôr – v roku 1969 si zahral v jeho trezorovom filme Skřivánci na niti, ktorý, podobne ako Ostře sledované vlaky, vznikol ma motívy knihy Bohumila Hrabala. V roku 1990 ho uviedli na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale, kde získal Zlatého medveďa za najlepší film.

Do kina už Václav Neckář veľmi nechodí. Keď sme sa ho spýtali, aký film ho v poslednej dobe zaujal, uviedol slávnu snímku Na východ od raja s Jamesom Deanom. „Je to taký film pre pamätníkov, lepšie povedané pre sklerotikov,“ smeje sa. Film z roku 1955 je adaptáciou románu Johna Steinbecka, ktorý sám autor označil za svoje opus magnum.

Nová pieseň

Václav Neckář má v repertoári množstvo známych hitov ako Stín katedrál, Lékořice či Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě. V súčasnosti koncertuje v Česku, ale aj u nás – slovenskí diváci ho mohli vidieť na koncertoch v Galante či v Bratislave.

„Boli sme tiež na festivale Rock for People, kde bolo vyše 10-tisíc ľudí, bol to celkom „mazec“. Pozvali nás tam vôbec po prvýkrát. Hovoril som, že majú odvahu – pozvať si tam starčekov tesne pred smrťou,“ hovorí spevák. „Ľudia boli skvelí, perfektne reagovali. Poznali všetky piesne, spievali ich s nami. Nielen naši fanúšikovia, ale aj tí, ktorí nás poznajú z počúvania albumov svojich rodičov,“ dodáva.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Václav Neckář Václav Neckář bol hosťom festivalu Film Square Fest.

V rámci jeho narodeninového koncertu v pražskom Divadle Hybernia vystúpia okrem Jaromíra Nohavicu, Michala Malátného, Jindru Poláka a skupiny 4 Tenoři aj mladí hudobníci z muzikálu Marta – Jan Cina, Berenika Kohoutová a Sara Sandeva. Podľa Neckářa sú veľmi talentovaní. „Podarila sa im choreografia, videl som obe ich alternácie, boli výborné. Vrátil som sa vďaka nim späť do roku 1969. Pre veľký úspech sa Marta hrá na Kampe teraz počas prázdnin znova.“

Už čoskoro by mala Václavovi Neckářovi vyjsť nová pieseň s názvom Snílek. „Po dlhšom čase mi napísali autori skladby Půlnoční, ktorí chceli zhudobniť práve pieseň Snílek,“ vysvetľuje spevák. „Mala by byť pripravená v čase mojich narodenín, teda okolo 22. októbra, možno skôr. Záleží to na autorovi piesne a producentovi, ktorý to musí namixovať.“