Jean Reno si "vyčistil" cestu k úspechu

Hoci v pamäti divákov utkvel skôr ako človek, čo toho veľa nenahovorí a úsmev je mu cudzí, v súkromí je vraj presný opak. Rád sa smeje a zabáva. „Nevyzerám ako moje postavy,“ zdôraznil pre časopis Paris Match. „Vôbec nie som násilnícky. Mám rád hudbu, ženy a dobré víno. Ideme jesť! je veta, ktorá najviac poteší pôžitkára, akým som.“

Herecké podoby Jeana Renoa

Hviezda francúzskeho filmu na fotografiách

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Z Casablancy do Paríža

Je iróniou, že sa preslávil ako francúzsky herec. Až do piatich rokov totiž francúzštinu vôbec neovládal. Na svet prišiel 30. júla 1948 v marockej Casablance. Jeho severoafrické rodisko vtedy patrilo Francúzsku a Renovi rodičia tam ešte pred druhou svetovou vojnou utiekli zo Španielska, aby unikli diktátorskému režimu generála Franca. Otec pracoval v tlačiarni, mama bola robotníčka.

Čítajte viac Jean Reno to z magickej hlbočiny dotiahol až na vrchol

Juan Moreno y Herrera-Jiménez, ako sa Reno pôvodne volal, si v Maroku užíval pokojné detstvo – od pôvodných obyvateľov sa naučil po arabsky, v škole po francúzsky. Keď mal 11 rokov, ochorel na astmu a lekári mu odporučili horský vzduch. Jeho rodičia neboli bohatí, ale uskromnili sa, aby mohol stráviť dva roky vo francúzskom meste Montpellier.

Foto: SITA/AP, Evan Agostini

Jean Reno Zofia Borucka Jean Reno spolu s manželkou Zofiou Boruckou v roku 2016.

Bolo to ako precitnutie. Spoznal tam „veľký svet“, no najmä filmy. O to horší bol návrat domov. Na naliehanie rodičov začal študovať dizajn na umeleckej priemyslovke, potajme však sníval o hereckej kariére. Nakoniec sa predsa len zapísal na Národnú dramatickú školu v Casablance, pretože mama, ktorej chcel ulahodiť štúdiom kreslenia, zomrela na rakovinu, keď mal sedemnásť.

Čítajte viac Jean Reno dostal na MFF Karlovy Vary Cenu prezidenta festivalu

Po krátkej vojne v roku 1967 sa rodina Morenovcov presťahovala do Francúzska. Aby tam syn mohol získať občianstvo, musel absolvovať vojenskú službu. Po návrate do civilu navštevoval herecký kurz a s divadelným súborom, ktorý založil, jazdil po krajine. Napokon si ho všimli aj v Paríži. V roku 1974 tam debutoval na javisku, o štyri roky neskôr v televíznom filme.

To sa však už z Juana Morena pofrancúzštením mena a skrátením priezviska zrodil Jean Reno. Hoci niekoľko rokov účinkoval v divadle a stvárnil vedľajšie úlohy takmer v dvadsiatich filmoch, stále zostával v úzadí. Bol však trpezlivý a čakal, kým sa naňho usmeje šťastie.

Svetový úspech

To šťastie sa volalo Luc Besson. Dnes už svetoznámy francúzsky režisér a scenárista sa s ním stretol v roku 1981. V tom čase bol ešte iba členom štábu, no Reno ho zaujal, a tak mu neskôr ponúkol vedľajšie úlohy vo svojich snímkach Posledná bitka (1983) a Subway (1985).

Skutočný zlom prišiel až s ďalším Bessonovým filmom Magická hlbočina (1988), kde Renovi zveril jednu z hlavných postáv. Dráma o rivalite dvoch potápačov mala priaznivé ohlasy a herca posunula medzi vychádzajúce hviezdy. Besson si na Rena opäť spomenul, keď ho obsadil do slávneho trileru Brutálna Nikita (1990). Jeho úloha Victora „čističa“ bola síce malá, ale nezabudnuteľná.

Potomok španielskych emigrantov následne zažiaril v úspešnej komédii Návštevníci (1993) a svetovú slávu mu priniesla v poradí už piata spolupráca s Bessonom v kultovom trileri Leon (1994), kde si zahral nájomného vraha chrániaceho 12-ročné dievča. Reno sa kvôli úlohe musel naučiť po anglicky, no určite neľutoval.

Film mal veľký úspech aj v USA a otvoril mu dvere do Hollywoodu, vďaka čomu sa po boku známych mien objavil vo viacerých amerických snímkach, ako boli Francúzsky bozk (1995), Mission: Impossible (1996), Ronin (1998), Godzilla (1998), Hotel Rwanda (2004), Ružový panter (2006), Da Vinciho kód (2006), Posledná tvár (2016) či Vrátnička (2020).

Foto: Gaumont

magicka hlbocina, Jean Reno Jean Reno vo filme Magická hlbočina Luca Bessona.

Stala sa z neho medzinárodná hviezda, ktorá nakrúca i niekoľko filmov ročne. Za herecký výkon ho trikrát nominovali na francúzsku cenu César (za snímky Magická hlbočina, Návštevníci a Leon), v roku 1999 ho vymenovali za Rytiera Čestnej légie a o rok neskôr dostal Európsku filmovú cenu za prínos svetovej kinematografii.

Reno je tretíkrát ženatý, z každého manželstva má po dve deti, na ktoré je pyšný. So súčasnou ženou, britskou modelkou poľského pôvodu Zofiou Boruckou žije striedavo v Paríži a Los Angeles. Plynule ovláda viacero jazykov a venuje sa charite.

Po tom, čo nedávno zomreli viacerí jeho kolegovia, priznal, že má strach. O to viac, že už vyše 20 rokov trpí na cukrovku druhého typu. „Som vo veku, keď na smrť myslíme každý deň,“ citoval ho vlani denník Le Parisien. „Sú večery, keď nemôžem zaspať.“

Napriek tomu – alebo možno práve preto – sa ešte nechystá odpočívať a pochmúrne myšlienky zaháňa prácou.