Romantika? Kde?
Peter (Tomáš Maštalír) a Naďa (Tereza Kostková) sa práve čerstvo rozviedli so svojimi partnermi. A zatiaľ čo Petrovo manželstvo s lekárkou Lenkou (Lenka Krobotová), ktorá trávi väčšinu času na misiách v Keni, sa skončilo v dobrom, Naďa svojmu bývalému Viktorovi (Marek Majeský) nevie prísť na meno.
Je to celkom pochopiteľné, pretože ide o arogantného primitíva, ktorý šetrí na vlastných deťoch, zatiaľ čo so svojou milenkou (Janka Kovalčiková) si chce užívať luxus. Všetky jeho vlastnosti kričia, že ide o stelesnenie zlého človeka, je to však také stereotypné, že to pôsobí až infantilne. Ako keby ho vytvorilo päťročné dieťa, ktorému chýba fantázia. A to ani nehovoríme o spomínanej milenke, ktorá akoby vypadla zo zlého vtipu o blondínkach (a to ňou ani nie je!). Viktor však nie je jedinou archetypálnou postavou filmu.
Peter je taký obyčajný nemastný-neslaný chlapík, ktorý pracuje ako arborista a medzitým sa stará o svoje dve dospievajúce deti. Po tom, čo mu pohrozia operáciou chrbtice, začne navštevovať hodiny jogy, ktoré nevedie nikto iný ako Naďa. Tá je spočiatku zničená rozvodom s Viktorom, respektíve skôr precitnutím, ako mohla s niekým takým žiť. Toto roztrpčenie trvá asi celých päť minút, následne sa z nej stáva úplne iný človek, ktorým zostáva do konca filmu – je veselá a večne optimistická.
Počas hodín jogy sa Peter s Naďou začnú postupne zbližovať, čo je v deji naznačené niekoľkými scénami, ktoré sa snažia byť vtipné, ale „skutek utek“. Medzi protagonistami nie je absolútne žiadna chémia, čo nie je nutne chyba hercov, ale skôr zle napísaného scenára. Romantické momenty by ste hľadali márne.
Za azda jedinú vtipnú scénu v celej snímke vďačíme Danovi Fischerovi s jeho dvojminútovým výstupom v saune, v ktorom nepovie ani jediné slovo, no predsa sa mu podarí diváka pobaviť. Inak je to však bieda, ako v scéne: „Haha, oco, meníš si ponožky každý deň?“
Vyhrážanie sa lanom
Peter a Naďa sa zblížia aj prostredníctvom svojich detí, čo je síce pekné, ich spoločné scény sú však neprirodzené, silené a otrepané. Celkovo pôsobí snímka Nikdy nehovor nikdy ako snaha napodobiť americké filmy z 90. a nultých rokov, lenže tvorcovia nepochopili, že tam panuje celkom iná mentalita a spôsob života ako u nás.
Keď Petra sklame jeho syn tým, že netúži pracovať v jeho firme, vyvolá to dramatický výbuch hnevu, no napokon sa to skončí šťastne – patetickým monológom, pri ktorom je človeku trápne. Filmu chýba nápad, originalita a najmä nejaký kúsok autenticity, pretože divák tomu, čo vidí, jednoducho neverí.
Navyše sa v ňom nachádza viacero vecí, ktoré nedávajú zmysel. Príkladom je, keď sa Petrov syn, ktorý sa bojí výšok, roztrasie už tri centimetre nad zemou. Alebo keď sa začne Peter vyhrážať dvom mladíkom, ktorí zobrali Nadinej dcére bábiku, že má v kufri lano. Žeby ich chcel obesiť?
Čítajte viac Braňo Mišík o filme Nikdy nehovor nikdy: Maštalíra som poslal píliť stromy
Nevyužitý potenciál
Keď už sme na začiatku spomenuli zlého Viktora, nesmieme opomenúť ani dobrú Lenku. Ako lepšie naznačiť, že je niekto stelesnením dobroty, než urobiť z neho lekára na misii v Afrike? Tento kontrast medzi expartnermi protagonistov by bol zaujímavý, keby nebol taký exponovaný.
Takto ale pôsobí ako rozprávka pre deti – už chýba len to, aby prišiel Viktor do Kene podpáliť školu na zdôraznenie toho, že je ten zlý. Treba však podotknúť, že Lenkina dejová linka, hoci stojí trocha na okraji filmu, je oproti zvyšku deja celkom znesiteľná, aj to do veľkej miery vďaka hereckému výkonu Lenky Krobotovej.
Najviac spomedzi hlavných účinkujúcich vyčnieva Tereza Kostková ako Naďa, ktorá sa naozaj snaží dať svojej postave pevný charakter a hĺbku, slabý scenár jej k na to však veľa príležitostí nedáva. Vo filme sa tiež nachádza množstvo známych tvárí v drobných úlohách – okrem spomínaného Fischera je to napríklad Lucia Siposová, Ondřej Sokol, Erika Stárková, Matej Landl, Juraj Hrčka, Štefan Martinovič, Petr Vondráček a mnohí ďalší. Tvorcom sa však nepodarilo využiť potenciál, ktorý tieto postavy mali.
Nikdy nehovor nikdy je filmom, ktorý by možno mohol fungovať, ak by išlo o paródiu na určitý typ naivných amerických snímok, akou je napríklad Pasca na rodičov. Lenže tvorcovia to s ním, bohužiaľ, myslia úplne vážne. Niekedy je predsa len lepšie povedať si nikdy…
