Moja láska k obom vzplanula pri ich spoločných mumblecore filmoch (mumblecore = podžáner nezávislého filmu s dôrazom na dialóg a zameraním sa na osobné vzťahy mladých dospelých) Greenberg a Frances Ha. Ich ranú tvorbu charakterizuje lo-fi poetika, mikrorozpočtová produkcia a komické, utárané postavy neschopné formulovať svoje sny a ambície, a už tobôž nie ich realizovať. Často sú zaseknuté v medzipriestore zlyhaní, paralýzy či v pokusoch zapadnúť a stať sa "normálnymi”. Všetko, čo by mohli v newyorskej realite prvej dekády nového milénia robiť alebo dosiahnuť, im zmarí ich vlastná sloboda.
Ostrovtipná hviezda
Greta Gerwig začínala ako talentovaná herečka, pred kamerou pôsobila na prvý pohľad neskúsene, no jej stelesnenie celej škály zložitostí ľudskej povahy, rozkošný ostrovtip, s akým povýšila nedostatky svojich postáv, a spontánnosť prejavu, ktorá nedá pokoj myšlienke, že stvárňuje samu seba, robia z mnohých filmov prúdu mumblecore kultové diela amerického nezávislého filmu.
Baumbach ju prvýkrát obsadil do filmu Greenberg v roku 2010, kde sa do nej nechcene zamiluje labilný Roger (Ben Stiller), aby ho napokon láska k bratovej asistentke vyviedla z utápania sa vo vlastnej naničhodnosti.
Ich druhá spoločná dramédia Frances Ha je dnes už klasickým míľnikom nezávislého kina, napísali ju spoločne a premiérovali dva roky po Greenbergovi. Odvtedy aj tvoria pár. Sústredili sa na postavy z okraja, ktoré stále striedajú spoločné bývanie, zaháľajú, sú neschopné uplatniť sa a nezmyselne tápu v prázdnote nového milénia. Prebíjajú to pózami, striedaním známostí aj kamarátov a ponocovaním. Greta Gerwig hrá mladú Newyorčanku bez práce a bývania a jej priznanie vlastných zlyhaní povýšilo túto postavu na ikonu desiatych rokov druhého tisícročia. Podobné postavy stratené vo vzťahoch i sebe samých budoval Woody Allen v raných filmoch z 80. rokov Annie Hallová a Manhattan. Tiež staval na dialógoch, neurózach a trápnej privilegovanosti mladých bielych ľudí zo strednej triedy ponevierajúcich sa zákutiami metropoly.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mumblecore podnietila dostupná a kvalitná digitálna technika aj túžba dokumentovať a zakonzervovať život, ktorý tvorcovia naozaj žili. Noah Baumbach a Greta Gerwig tento subžáner posunuli z undergroundu do stredného prúdu prepracovanou dramaturgiou, odklonom od estetiky domácich videí aj použitím hudby. Priniesli na plátno hrdinov, ktorí majú ďaleko od dokonalosti. Ich zmätenosť a priemernosť, vlastnú mnohým generačne spriazneným divákom a diváčkam, ktorí majú dnes takmer štyridsať, prekonali smiechom a iróniou. Rovnako premýšľali o postavách Barbie a Kena, ktoré o desať rokov neskôr už postavili pred svetové problémy. Vystavia ich patriarchátu a hlúpemu dualizmu pohlaví príznačných pre západné spoločenské usporiadanie. Zatiaľ čo ich Frances a Greenberg bojovali na úrovni osobnej, najmä s vlastnými povahami a nedostatkami.
Pred Barbielandom nakrúcala na bytoch
Odkedy Greta Gerwig debutovala ako herečka v mikrorozpočtovom filme LOL Joea Swanberga, má vo svojej filmografii režijný debut Lady Bird (2017) nominovaný na Oscara pre najlepšiu réžiu a scenár, len ťažko prekonateľnú adaptáciu literárnej klasiky Malé ženy (2019), tiež nominovanú na Oscara pre najlepší adaptovaný scenár, a subverzívne podobenstvo Barbie, najzárobkovejší film, aký kedy režírovala žena. Spolu so Swanbergom si po prvý raz vyskúšala réžiu už pri ich spoločnej vzťahovej dráme, kde ako pár odolávajú odlúčeniu, Noci a víkendy v roku 2008. Tvorivým východiskom bola improvizácia a naturalizmus, scenár tvorili za pochodu a ponechali príbeh otvorený ich hereckej dynamike.
Foto: SHUTTERSTOCK
Americká skupina tvorcov prúdu mumblecore, z ktorej Greta Gerwig vzišla, je plná výnimočných talentov, okrem spomínaného Swanberga sú to bratia Duplasovci, Andrew Bujalski (jeho film Funny ha ha "mumlajúci” prúd v roku 2003 v Severnej Amerike odštartoval), Aaron Katz a ďalší. Viacerí vrátane Grety Gerwig sa objavili napríklad vo Swanbergovom filme Hana ide po schodoch a azda najlepšia komédia tohto subžánru a zároveň ukážka, že horor nepotrebuje žiadne efekty, len poriadne dobré nápady, je Baghead, kde v roku 2008 Gerwigovú režírovali bratia Duplasovci.
Mumblecore diela stáli niekedy len pár tisíc dolárov, hrali v nich neherci, nakrúcalo sa na malé digitálne kamery v reálnych prostrediach, často vo vlastných bytoch, hlavným nástrojom bol fluidný dialóg plný banalít a tvorivé obmedzenia sa vzťahovali aj na soundtrack. Barbie, hoci vznikla v hollywoodskych štúdiách, kde postavili kulisy Barbielandu a pracuje s inscenovanými tanečnými a muzikálnymi pasážami s odkazom na pompézne hudobné filmy Vincenta Minnelliho z 50. rokov, predsa nestráca spojitosť s Gerwigovej ranou tvorbou. Najmä cynickým nadhľadom pri vykreslení postáv a ich absurdných problémov, ktoré neodrážajú len intimitu jednotlivcov, ale aj roztrieštené hodnoty celého Západu.
Čítajte viac Film Boyhood má sesterský ekvivalent. Očarujúci Lady Bird
Greta Gerwig zatiaľ každým filmom prekonáva samu seba aj očakávania a už teraz vzbudzuje zvedavosť jej čerstvá spolupráca s Netflixom. Chystá sa totiž napísať a režírovať dva filmy ako adaptácie fantasy kníh z Kroniky Narnie. Šípim, že príbeh detí, ktoré zachraňujú bájny svet, je v tých najlepších rukách.
