Pre režiséra Michala Kunesa Kováča ide o jeho celovečerný debut – doteraz natáčal najmä hudobné videoklipy. Vždy však túžil natočiť dlhometrážny film. „Keď poznáte moje klipy, tak viete, že veľké percento z nich tvoria naratívne a krátke filmy. Interpreti mi vlastne platili za to, aby som sa naučil robiť dlhometrážne snímky.“
Nápad na tento film vznikol u Maroša Hečka. „Predtým som prišiel s námetom, ktorý sme točiť nemohli. Na tomto konkrétnom koncepte ma zaujala jeho československá chuť,“ uvádza režisér.
Na Silvestra, len pár hodín pred rozpadom Československa, sa rodina Varchalovcov stretáva v Banskej Bystrici pred kostolom, aby spoločne pokrstili najnovší prírastok do rodiny, malú Zuzku, dcéru Petra (Daniel Fischer) a Heleny (Judit Pecháček). Peter však krst zmešká, pretože sa mu do rúk dostal spis jeho otca Daniela (Ady Hajdu), z ktorého sa dozvedá, že otec bol vedený ako agent ŠtB.
Petrov brat Michal (Dávid Hartl) si so sebou domov do Banskej Bystrice prinesie priateľku, kanadskú študentku Charlie (Rachel Kramer). Keď Peter konečne dorazí domov, okamžite konfrontuje otca Daniela so svojím objavom. Danielovo srdce to však nezvládne a dostane infarkt.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Pre Kunesa Kováča ide o blízku tému. „Už desať rokov žijem v Česku, konkrétne v Prahe, a považujem sa za "Čechoslováka“. Okrem toho, že tam dlhodobo žijem, sa tam narodili moje deti, ktoré tam aj chodia do školy. S manželkou sa s nimi rozprávame po slovensky, oni hovoria po česky, je to teda taký pekný „mišung“."
Svojím trailerom snímka A máme, čo sme chceli pripomína legendárne Pelíšky. „Áno, je tam istá podobnosť – prostredie, herci, rodinná oslava… Vo filme je akási nostalgia, ale Pelíšky to nie sú,“ vysvetľuje režisér.
Na filme spolupracovali okrem herečky Rachel Kramer aj ďalší Kanaďania – úspešný producent Don Carmody, ktorý získal Oscara za muzikál Chicago, producent David Cormican a hudobníčka Steph Copelandová. „Rok pred natáčaním zaujala táto téma jednu kanadskú produkciu z Toronta, tak sme ju začali rozvíjať. Ako prví v histórii Slovenska sme dokonca dostali príspevok zo štátneho kanadského fondu. Náš film má teda zahraničný presah,“ uvádza Kunes Kováč.
Tvorba Steph Copelandovej ho zaujala. „Máme rovnaký hudobný štýl aj podobný vkus na filmy. Preto sme si sadli.“ Horory, v ktorých sa jej hudba objavila, však nevidel, pretože mu tento žáner nie je blízky.
