Vojna policajtov je psychologický triler, ktorý sa odohráva v 90. rokoch a opisuje atmosféru východoslovenského podsvetia. V hlavných úlohách sa predstaví Alexander Bárta ako kapitán Miky Miko a Juraj Loj ako jeho neortodoxný partner Igor Molnár. Ďalej v snímke účinkuje Róbert Jakab, Marián Mitaš, Anežka Petrová, Broňa Kováčiková, Ady Hajdu, Dušan Cinkota a Patrik „Rytmus“ Vrbovský.
Vojna policajtov je vaším samostatným režijným debutom. Bola to pre vás výzva?
Bola. Štrnásť dní pred nakrúcaním sa mi ťažko spalo, budil som sa. Rozmýšľal som, či to zvládnem, predsa len sa do toho investovalo obrovské množstvo ľudského úsilia, o peniazoch ani nehovoriac. Hneď po prvom zábere to však zo mňa opadlo a potom už bolo dobre.
Podieľali ste sa na filme aj ako producent?
Áno. Myslím si, že by mi réžiu nezverili, keby som v tom nebol zainteresovaný aj ako producent. Keď je človek toľké roky producentom, nedokáže to tak úplne nechať na ostatných, pretože má pocit, že niektoré veci vie vymyslieť lepšie.
Je vám bližšia práca producenta alebo režiséra?
Teraz už režiséra. Aj keď sa množstva produkčných vecí zbavíte a nejako sa to postaví, máte to také dva v jednom. Ste zodpovední za to, aké podmienky si vytvoríte k režírovaniu filmu a nemáte sa na koho iného vyhovárať, než sami na seba.
Spolurežírovali ste snímku Sviňa, ktorá rovnako ako Vojna policajtov vznikla na motívy knihy Arpáda Soltésza. Čím vám jeho tvorba imponuje?
Myslím si, že Arpád píše svoje knihy veľmi filmovo. Sú tam presné opisy situácií, aj keď sa tam nie vždy nachádzajú dialógy, aké vidíme vo filme. Ukázalo sa však, že aj na nich vie dobre zapracovať. Sú to napínavé príbehy, čo vám budem hovoriť.
Vždy majú nejaké zaujímavé pozadie odpozorované zo života, a vďaka tomu je to divákovi blízke, pretože tie situácie pozná. Preto boli Vieweghove komédie také úspešné, pretože to všetko prežil, podobne ako Arpád prežil mnoho z týchto vecí ako investigatívny novinár.
Ako sa vám s ním spolupracovalo?
Arpád je veľmi tolerantný scenárista, pretože hovorí: „Ja už som vám to raz dal, robte si s tým, čo chcete.“ Samozrejme, má svoj názor, ale bez väčších problémov dokáže rešpektovať vašu víziu, ktorej to chcete prispôsobiť. O tom svedčí aj veta, čo povedal Petrovi Nagyovi, ktorého sme prizvali na spoluprácu ako spoluscenáristu. Doslova mu povedal: „No, ja neviem, čo ste s tým spravili, ale je to o tretinu kratšie a mne tam nič nechýba.“
Bolo pre vás náročné preniesť dej knihy na filmové plátno?
Keď chcete veci robiť dobre, je to vždy náročné. Výhodou je, keď máte dobrých spolupracovníkov. Myslím, že sa nám podarilo zopár vecí, ktoré nie sú zvyčajné, ako napríklad to, že všetci komparzisti a epizodisti hrali z nadšenia pre film za lístky na slávnostnú premiéru. Navyše je to ich mesto, ich príbehy, takže ich entuziazmus bol veľký, čo je potom vidieť aj na plátne.
Či už ide o spôsob, akým dievčatá tancujú na diskotéke, alebo akým chlapci stvárňujú partiu vagabundov okolo hlavného antagonistu. Mali stále rovnaké nadšenie a premýšľali, čo by do svojho výkonu ešte doplnili. Niekedy sme ich museli dokonca mierniť.
Veľmi nám to však pomáhalo a musím povedať, že ani ja, ani kameraman sme nemuseli robiť skoro žiadne kompromisy, lebo sme mali veľmi dobrú produkciu, ktorá síce pracovala ticho a nenápadne, ale neustále. Mali sme aj ďalšiu výhodu, že sme dostali zelenú veľmi skoro, a to americké „prepare, prepare, prepare“ (príprava, príprava, príprava, pozn. red.) sa potvrdilo na sto percent.
Sledujete medializované krimiprípady?
Nie. Prečítal som si knihu a hneď potom som volal Arpádovi. Ponúkol som mu, aby skúsil napísať scenár a on to prijal. Myslím si, že scenár sa veľmi vydaril.
Vypovedá toto dielo nejakým spôsobom o tom, ako u nás funguje justícia?
Kniha ako predloha nejakým spôsobom opisuje, ako sa začalo to, čo dnes voláme vojna v polícii. Je to zjednodušene povedané, pretože nejde o vojnu v polícii, ale o napätie v silových zložkách, medzi ktoré sa ráta policajná inšpekcia, polícia aj SIS. To, že sa to začalo za Mečiara a Lexu, nie je nič nové, ide o historické fakty.
Siska vtedy na základe inštrukcií predsedu vlády a ich šéfa začala spolupracovať s jednotlivými zločineckými gangami, ktoré mali podelené celé Slovensko, a nejakým spôsobom ich využívali na to, aby dostali informácie na svojich politických protivníkov alebo spolupútnikov. Nie je ťažké domyslieť si, za akým účelom – išlo o vydieranie. Začali veľmi nebezpečnú hru, a tým zasiali nedôveru medzi jednotlivými zložkami. Dôsledky trvajú, žiaľbohu, dodnes.
Foto: CinemArt
Konzultovali ste počas natáčania s príslušníkmi polície?
Áno, ale len praktické veci ako napríklad to, či zavrieť ulice alebo ako pristupovať k zadržaniu osoby – ako ho prehľadať, vziať mu pištoľ, rozkročiť nohy. Vždy sme to museli adaptovať tak, aby sa pri tom divák nenudil. Skutočný zásah je totiž nudnejší než ten filmový.
Vo filme účinkuje aj raper Patrik „Rytmus“ Vrbovský. Čím vás oslovil, že ste ho obsadili?
Nikdy som na nikoho iného ani nepomyslel. Keď som si prečítal tú postavu, vedel som, že to musí hrať on. Našťastie nebol proti. Neviem, kto by tam bol namiesto neho. Bola to výborná voľba, pretože ide o naozaj veľkého profesionála. Čokoľvek sme od neho chceli, to urobil. Svojím minimalistickým spôsobom hrania sa na to veľmi hodil.
