Eliška, ako ste zareagovali na ponuku hrať vo filme Úsvit? Nezľakli ste sa trošku postavy manželky továrnika?
Vôbec, ani minútu som neváhala, vedela som okamžite, že presne túto postavu chcem hrať. Naopak, som z Heleny nadšená. Myslím si, že je to veľmi kvalitne napísaná postava, má hĺbku, takže bolo na čom stavať.
Čiže téma filmu o hermafroditovi vás hneď presvedčila? Totiž keď ste dostali ponuku účinkovať vo filme Hranice lásky, kde stvárňujete ženu žijúcu vo veľmi otvorenom vzťahu, ktorá s manželom chodí na swingers párty, vtedy ste sa zľakli a neboli ste si istá, či je to správna rola pre vás. Takže toto bol opačný prípad?
Áno, to ste sa dočítali správne, ale Úsvit bol úplne opačný prípad. U režiséra Hraníc lásky Tomasza Wińského som hrala už v jeho predchádzajúcom filme Jiří pes uprchlík. (Pozn. red.: film z roku 2019 rozpráva o dvoch dievčatách, ktoré bývajú s daňovým poradcom Jiřím, ktorý si o sebe myslí, že je pes. On dievčatá sponzoruje a pristúpi na ich pravidlá hry, napríklad doma smie chodiť len po štyroch, spí na zemi, nesmie hovoriť. Dievčatá Jiřího zneužívajú, lebo im to dovoľuje, no on sa jedného dňa vzbúri, prebudí sa v ňom človek, čo túži po slobode a krutej pomste.) Aj tu som na ponuku reagovala podobne, ale presvedčil ma a spolupráca bola skvelá. V prípade Úsvitu mi však hneď bolo jasné, že Helenu hrať chcem.
Dá sa podľa scenára poznať, že film bude úspešný, že je to dobrá vec?
Dá sa dúfať, vidíte určité predpoklady dobrého filmu. Ale zo skúseností viem, že aj skvelé scenáre môžu dopadnúť zle. Určite je však základom skvelý scenár, režisér, hereckí kolegovia, produkcia. Štáb má veľký vplyv, ale potom príde ďalšia fáza, postprodukcia, ktorá väčšinou ide mimo mňa, nedokážem ju ovplyvniť. Takže niektoré veci indikujú dobrý film.
Z veľkofilmu Úsvit ste vraj mali v prvých dňoch trému a kdesi som čítala, že trému mávate pri každom filme. Myslíte, že tréma niekedy pominie, alebo je to známka profesionality a toho, že neupadáte do rutiny?
Tréma asi nikdy nepominie. Celý život sa desím toho, že by som upadla do rutiny. Nikdy mi nenapadlo, že by to súviselo, ale asi hej. To, že som nervózna, je asi preto, že sa bránim rutine. Asi je to aj fajn, že veci robím poriadne, no na druhej strane je to aj ťažké.
Pozrite sa, kde všade ste mohli vidieť herečku Elišku Křenkovú.
Ako sa dá na postavu Heleny pripraviť?
Snažila som sa dopredu nosiť umelé tehotenské brucho, ktoré mi vyrobili maskéri, aby sa mi tehotenský pohyb stal prirodzeným, aby bol pod povrchom všetkých hereckých vrstiev. Prečítala som si knihu o ženách v Československu v 30. rokoch minulého storočia, čo mi dal scenárista Miro Šifra, napozerala som si nejaké filmy, ktoré v rámci tohto projektu zasa inšpirovali režiséra Matěja Chlupáčka. Najviac mi však pomohli naše spoločné rozhovory s Matějom a Mirom nad scenárom.
Vo filme sa riešia otázky hermafroditizmu či intersexuality. Vedeli ste niečo o týchto témach pred nakrúcaním alebo ste si o tom niečo naštudovali?
Tým, že to nie je moja osobná téma, pred prečítaním scenára som sa o to nikdy nezaujímala. Som veľmi tolerantný a rešpektujúci človek, takže som to nikdy neriešila, prosto všetci sme nejakí, a tým sa to pre mňa končí. Ale teraz som sa ešte scenáristu Mira Šifru na veľa vecí vypytovala a vďaka tomu som sa dozvedela veľa nového. Mnohé z toho zaznie vo filme – napríklad, že výskyt intersexuálnych detí je podobne častý ako počet ryšavých ľudí v populácii – a bolo to pre mňa šokujúce, o to viac som si hovorila, že je skvelé, že o tom točíme film. Takto aspoň ľudia majú šancu sa to dozvedieť. Poznám niekoľko divákov, ktorí už film videli a vďaka nemu si ďalšie veci dohľadávali na internete. Je to taká malá osveta.
Foto: Bontonfilm/Stanislav Honzík
Anglický názov filmu v preklade znie Nikdy sme neboli moderní. Je to naozaj tak, že sme nikdy neboli moderní?
Myslím, že sme neboli a stále nie sme moderní. Dúfam, že tento film tomu pomôže. Je možné, že Úsvit doputuje k diváckej skupine, ktorá je otvorená. Keď sme boli na kontrolných projekciách, kde boli aj príslušníci LGBTQ komunity, ich reakcie boli: Je to skvelé, pekné spracovanie témy, takže by sme to pustili rodičom, ktorí bývajú na malej dedine na Slovensku a majú s tým problém. Aj ja si myslím, že je film natočený veľmi prístupne, takže je vhodný pre každého.
Sú nemodernejší Česi alebo Slováci? Dá sa to rozlišovať? Budú iné reakcie na film v Česku a na Slovensku alebo zhruba rovnaké?
Asi je to rovnaké, možno záleží skôr na regiónoch, či už v Česku, alebo na Slovensku.
Pre český časopis Reflex ste v lete povedali, že váš terapeut vám povedal: Riešiť problémy iných je dobré, lebo sa nemusíte zaoberať tými svojimi. Aké problémy vás bavia?
On myslel dobré v úvodzovkách. Ale ak chcete vedieť, aké problémy ma najviac zaujímajú, tak vzťahové. Psychológia ma baví.
Asi by vás ani nebavilo stvárňovať nejakú neproblematickú rolu. Respektíve, čo je vlastne problematická rola?
V problematických úlohách máte viac čo hrať, nie je to nuda, ako hrať len dobré postavy. Helena je problematická, ale je veľmi dobrý človek, o tom som presvedčená. Je to veľmi kladná hrdinka. Možno si niektorí ľudia myslia, že kladná postava rovná sa nebyť problémová, ale radšej nech robí problémy.
Je teda celkom iné, keď hráte v rozprávke, ako keď hráte v historickom filme typu Úsvit?
V rozprávkach často nehrám, hoci ste ma mohli vidieť v Princeznej zakliatej v čase, čo bola fantasy rozprávka. Kedysi dávno som hrala ešte v rozprávke Škola ve mlejně, ale inak ich veľa na konte nemám. Určite to však rozdiel je, hoci vo fantasy rozprávke pristupujete k postavám realisticky. Vlastne ja sa snažím ku všetkým svojim postavám pristupovať s rovnakou starostlivosťou.
Vidíte, zasa sme pri modernosti – aj vaše rozprávky boli moderné. Považujete sa vy sama za moderného človeka?
V mnohých veciach som moderná a v kope ďalších zasa nemoderná. Som analógový človek, najmä pokiaľ ide o technológie.
Podľa čoho si vyberáte filmy, kde budete účinkovať? Je zárukou režisér? Napríklad keď vás zavolá Olmo Omerzu, za ktorého film Všetko bude ste získali Českého leva pre najlepšiu herečku, automaticky kývnete?
Režisér nie je vyslovene zárukou, ale s ľuďmi, ako je napríklad Olmo, sa mi veľmi dobre pracuje, jeho filmy sú veľmi dobré, takže s ním chcem pracovať naďalej. Sme priatelia a viem, že to s ním bude príjemný a tvorivý čas. Mám rada ľudí, ktorí chcú robiť dobrú prácu a nerobia to len pre peniaze či slávu, ale pre lásku k filmu a pre vnútornú túžbu zdieľať príbehy. A keď to ešte robia na 120 percent, je to fantastické, s takými sa mi dobre robí.
S režisérom Matějom Chlupáčkom ste už točili seriál Iveta a teraz najnovšie To se vysvětlí, soudruzi. Čím je vám blízky Matěj a v čom je iný ako Olmo?
S Matějom sme sa priatelili ešte pred týmito seriálmi, hoci vzťah pri natáčaní sa zintenzívnil. Cením si, že vždy vytvorí dobrú atmosféru. Matěj je veľmi kreatívny a počúva názory iných. Nie je ako režisér arogantný, no zároveň na pľaci nepanuje názorová anarchia. Pritom je otvorený novým impulzom.
Snažíte sa dávať režisérom svoje nápady či návrhy na zlepšenia?
Keď cítim, že je otvorený spolupráci, tak áno. Myslím si, že je fajn, keď herec nie je len interpret, ale môže nejako tvorivo spolupracovať.
Stále platí, že je vám bližší film ako divadlo?
Asi áno, film robím viac. Divadlu sa nevyhýbam, ale je to úplne iná disciplína. Jediný problém, čo mám s divadlom, je, že potrebujem hrať predstavenia v blokovom systéme a nie hrať predstavenie raz či dvakrát do mesiaca. Nemohla by som si dovoliť nemať kvôli tým dvom predstaveniam inú prácu, navyše za divadlo sú dosť mizivé peniaze. Na Slovensku to asi máte podobné ako my v Čechách, že to nie je s peniazmi žiadna veľká sláva. Preto si nemôžem dovoliť hrať pár divadelných predstavení a zvyšok času sedieť doma na zadku, nechcem takto strácať čas v živote, ja si svoj čas vážim.
Foto: Pavel Hejný, agentúra SCHOK
Ale s účinkovaním v Letných shakespearovských slávnostiach ste súhlasili okamžite.
Áno, pretože Búrku režírovalo duo SKUTR, čiže Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský. Obaja boli moji ročníkoví vedúci na DAMU, trošku som dúfala, že by som od nich mohla dostať ponuku a bola som veľmi rada, keď sa to naozaj stalo. Veď som si to vysnívala. A Letné shakespearovské slávnosti sa hrajú v blokovom systéme v lete a zvyšok roka nie, čo mi vyhovuje. Potešila som sa, že som sa s Lukášom a Martinom zhruba po desiatich rokoch mohla znova stretnúť.
Veď ako Mirandu, dcéru milánskeho vojvodcu Prospera, sme vás v predstavení Búrka videli aj na hosťovaní na Bratislavskom hrade…
Áno, to ma teší.
Chodíte do divadla a kina aj ako divák?
Chodím, väčšinou si vyberám festivalové filmy v menších kinách. Ale nedávno som bola aj na blocbusteroch Barbie, Oppenheimer, idem aj na blockbustery, keď sú to veci, čo ma zaujímajú. Veľmi sa teším na pokračovanie Duny, bola som smutná, že odsunuli premiéru (pre štrajk hollywoodskych scenáristov a hercov – pozn. red.). Zhruba sa držím toho, čo sama robím.
Viete si predstaviť, že by ste dostali rolu napríklad vo filme Barbie?
Veľmi rada by som to hrala. Páčila sa mi časť, kde Margot Robbie hrá Barbie v existenciálnej kríze a depresii. Povedala som si: to by som si chcela zahrať tiež! Neviem, či to dokážem, ale režisérka Barbie Greta Gerwigová sa mi zdá veľmi sympatická osobnosť. Mám pocit, že to muselo byť veľmi dobré natáčanie. Čím som staršia, tým viac mi záleží na samotnom natáčaní. To je to, čo si my potom v sebe odnášame, pretože premiéra, to je pozornosť a promo akcie pár dní, týždňov, trvá to krátko, ale čas na pľaci a prípravy vám dajú spomienky, čo si odnesiete do života. Mne veľmi záleží na tom, aby som pracovala s dobrými, príjemnými ľuďmi.
Koľko ponúk odmietate? Alebo k vám zlé ponuky ani neprídu?
Myslím, že mnohé ku mne ani neprídu, lebo časom som sa nejako vyprofilovala. Tento rok som odmietla zopár ponúk, ktoré by som ešte pred niekoľkými rokmi prijala. Na jednej ma odradil scenár, nepáčil sa mi, hoci téma bola veľmi dobrá a dôležitá, ďalšia vec bol dlhodobý seriál, o ktorom som mala od kolegov „skazky“, že to tam nie je úplne fajn. Ani som sa necítila, že by som šla do niečoho dlhšieho, nebol na to správny čas a nejaká ďalšia ponuka sa mi zdala prosto hlúpa.
Ako to máte s historickými filmami a seriálmi? Aj Úsvit sa vracia do minulosti, odohráva sa v roku 1937, ale hrali ste aj v Borgiovcoch a nedávno odvysielaný seriál v Českej televízii Volha sa tiež vracia do minulosti…
Baví ma to. Na Úsvite sa mi páčilo, že je to historický film, ale pristupujeme k nemu sviežo, z pohľadu nás súčasníkov, nerobíme „Wikipedia film“. Úsvit má veľmi silný názor, je to veľmi šik film, zdá sa mi cool, pritom rešpektujeme dobu. Točili sme na filmový materiál.
Ako sa vám spolupracovalo s transgender hercom Richardom Langdonom? Myslím, že to bola jeho prvá rola. Tvorcovia ho oslovili po tom, čo si na Facebooku všimli rozhovor s ním v rámci príspevku slovenskej organizácie Inakosť. Vraj ho chceli pre jeho autentickosť.
Bola to jeho prvá úloha a s Richardom sa mi pracovalo veľmi dobre, navzájom sme si jeden druhého obľúbili. Mám skúsenosti s nehercami, často s nimi spolupracujem. Je to trochu iný druh práce na pľaci, veľmi ma to baví, je to príjemný závan niečoho čerstvého v hraní.
Môžete sa aj vy naučiť niečo od nehercov?
Určite áno. Myslím, že od každého človeka, ktorý mi príde do cesty, sa mám čo naučiť. Stopercentne. A Richard je skvelý človek.
Takže hádam bude pokračovať v ďalších filmoch.
Skôr si myslím, že nechce, ale pokojne by mohol.
Vraj ste kedysi chceli byť tanečná choreografka, psychologička alebo fotografka. Neľutujete, že ste sa niečím z toho nestali?
Nie, neľutujem. Občas mám možno momenty, keď som smutná zo svojej práce alebo ma niečo frustruje. Vtedy si poviem, prečo sa na to nevykašlem, asi ako každý človek, ale určite neľutujem. Veci sú, ako majú byť.
Veď vy to všetko dokážete využiť pri svojej hereckej práci – tanec, choreografie, psychológiu aj dobré oko na zábery, nie?
Vlastne áno, všetko to s herectvom súvisí a využívam to.
Čítala som, že ste raz režisérovi poslali tanečnú choreografiu, on sa pobavil, ale nakoniec to neprijal…
To bol práve Matěj Chlupáček! On sa pobavil, povedal, že je to skvelé, ale že to použijeme do iného filmu. To bolo do seriálu To se vysvětlí, soudruzi!, ale už na to nebol priestor. Vážim si však, že je taký, že aj ja ako uzavretý človek mám odvahu mu to poslať a nevysmeje ma. Tušila som, že to takto dopadne, ale aj tak som mu to poslala.
Tak prezraďte ešte niečo viac o projekte Soudruhov, o čo ide a kedy seriál uvidíme?
Pôjde to do televízie na budúci rok na jar, bude to dobovka, mediálny seriál s ôsmimi dielmi o partii vyšetrovateľov z Ústavu paranormálnych javov, opäť to písal Miro Šifra, bude to akási pocta Aktom X či Návštevníkom – vizualitou a trikovosťou určite, ja som na týchto seriáloch vyrastala. V každom diele sa bude riešiť iný prípad, mňa uvidíte v piatom diele ako vdovu Kapounovú, ktorá nedávno prišla o svojho manžela. Má niekoľkomesačné bábätko a príde do ústavu s tým, že ju straší jej manžel a stále do nej udierajú blesky.
To znie ako vtipný seriál.
Hej, myslím, že to bude vtipné.
Eliška Křenková
Narodila sa 31. januára 1990 v Prahe. Vyštudovala tanečné konzervatórium, potom herectvo na DAMU. Prvýkrát sa objavila pred kamerou v roku 2005 v televíznom seriáli Ulice. Diváci ju v malých rolách mohli vidieť v letnej komédii Karla Janáka Rafťáci (2006), neskôr si u rovnakého režiséra zahrala aj v tv rozprávke Škola ve mlejně (2007). Väčšie úlohy nasledovali v komédii Muži v naději (2011) a v tv seriáli Vyprávěj. Výber z filmov: Probudím se včera (2012), Andělé všedního dne (2014), Padesátka (2015), Rodinný film (2015), Křižáček (2017), Všechno bude (2018, za ten získala Českého leva), Tiché doteky (2019), rozprávka Princezna zakletá v čase 1–2 (2020, 2022), Marťanské lodě (2021), Atlas pták ptáků (2021), Hranice lásky (2022), Úsvit (2023).
