V ostrých črtách jeho tváre, v tom, ako sa pohyboval a rozprával, bolo niečo, čo ho predurčilo na veľké úlohy. Na striebornom plátne stelesnil napríklad pápeža, slávneho Michelangela, troch amerických prezidentov, Bena Hura či biblické postavy Mojžiša a Jána Krstiteľa.
„Producenti sa asi domnievajú, že mám stredovekú tvár. Ak potrebujete namaľovať strop alebo rozdeliť Červené more, spomeniete si na mňa,“ žartoval Heston. Iní si ho pamätajú z westernov či ako odvážneho astronauta z Planéty opíc.
Pozrite si jeho legendárne filmové postavy.
Hrdina veľkofilmov
Na svet prišiel 4. októbra 1923 v americkej obci Wilmette neďaleko Chicaga. Pôvodne sa volal John Charles Carter, ale ako herec vystupoval pod pseudonymom, ktorý si vytvoril spojením matkinho druhého mena a priezviska svojho nevlastného otca. Jeho kolegovia a známi ho zase prezývali Chuck.
Ako dieťa vynikal v športe, mal rád prírodu a knihy. Na strednej škole začal navštevovať herecký kurz, v roku 1941 si zahral v nemom amatérskom filme. Vďaka divadlu získal štipendium na univerzite, kde dva roky študoval herectvo. V marci 1944 sa oženil a krátko nato narukoval. Počas druhej svetovej vojny slúžil v Tichomorí ako radista a strelec bombardéra.
Foto: ČTK / Christophel Collection / Paramount Pictures
Po návrate do civilu zamieril do New Yorku, kde sa snažil presadiť v divadle a popritom si zarábal ako model. V roku 1948 získal prvú vedľajšiu úlohu na Broadwayi, o rok neskôr debutoval v televíznom filme.
Pribúdali ďalšie ponuky a Heston mal šťastie, že padol do oka uznávanému režisérovi Cecilovi B. DeMilleovi. Ten mu najprv zveril hlavnú úlohu v dráme z cirkusového prostredia Najväčšie predstavenie na svete (1952) a potom v Oscarom ocenenom veľkofilme Desať Božích prikázaní (1956). Hestonova kariéra sa úspešne rozbiehala.
Foto: Profimedia
V slávnom westerne Veľká zem (1958) si síce opäť zahral iba vedľajšiu postavu, no už o rok sa dočkal životnej úlohy v historickom veľkofilme Ben Hur (1959), ktorý získal dovtedy rekordných jedenásť Oscarov – jeden z toho pre Hestona.
Potom sa objavil v množstve ďalších snímok rôznych žánrov ako El Cid (1961), V službách pápeža (1965), Bojovník (1965), Chartúm (1966), Will Penny (1967), Planéta opíc (1968), Julius Caesar (1970), The Omega Man (1971), Traja mušketieri (1973), Zemetrasenie (1974), Letisko 1975 (1974), Bitka o Midway (1976) či Hrdí muži (1987).
V 80. rokoch už jeho kariéra upadala, vo filme hral málo a často v nevýrazných úlohách. Vynahradzoval si to tým, že účinkoval v divadle, príležitostne v televíznych seriáloch a trikrát to skúsil aj za kamerou ako režisér.
Zmena názorov
Hoci mal Heston problémy s alkoholom, ako veriaci protestant viedol usporiadaný život bez škandálov. S manželkou, ktorá zostala po jeho boku až do smrti, mal syna a adoptovanú dcéru.
Foto: Profimedia
Rozruch vyvolal svojimi občianskymi a politickými postojmi, najmä tým, ako ich úplne zmenil. Spočiatku bol totiž horlivým prívržencom Demokratickej strany, podporoval prezidenta Johna F. Kennedyho, kritizoval vojnu vo Vietname, bojoval za ľudské práva a po atentáte na Roberta Kennedyho v júni 1968 sa angažoval za obmedzenie predaja strelných zbraní.
Začiatkom 70. rokov sa však postavil na opačnú stranu barikády. Zrazu podporoval republikánov a zbrojársku loby. V rokoch 1998 až 2003 bol dokonca šéfom Amerického zväzu držiteľov strelných zbraní (NRA) a s puškou zdvihnutou nad hlavu vyhlasoval, že si ju nechá zobrať, len ak bude mŕtvy.
Svojimi vyjadreniami si proti sebe poštval aj Afroameričanov a Indiánov, obviňovali ho tiež z homofóbie či antisemitizmu. Pre odlišné politické názory sa rozhádal i s kolegom Paulom Newmanom, s ktorým ho predtým spájalo pevné priateľstvo.
Na sklonku života ho trápili vážne zdravotné problémy – boj s rakovinou ešte vyhral, ale potom mu zistili Alzheimerovu chorobu, ktorá ho tak oslabila, že sa ani nevládal zdvihnúť z postele. Zomrel 5. apríla 2008 vo veku 84 rokov.
