Vy si rozpad Česko-Slovenska nepamätáte, aké to bolo pre vás, filmovať takúto historickú tému?
Témy, o ktorých vieme málo, sú vždy veľmi zaujímavé. Ja som zvedavý človek, rada sa pýtam, takže tento film bol pre mňa prínosom nielen hereckým, ale aj ľudským. Pevne verím, že aj moja generácia pôjde na tento film a že si z neho zoberie minimálne to čo ja.
Nie je to iba historický film, ale najmä príbeh jednej rodiny. Čo táto filmová rodina prežíva?
Rodina prežíva veľmi zásadný moment v živote všetkých svojich generácií – zásadný v tom, čo prekvapivé a závažné sa počas silvestrovskej noci dozvedia, ale aj v tom, ako o tom dokážu spolu komunikovať a konflikt vyriešiť tak, aby sa nepohádali.
Čítajte viac Herec Daniel Fischer: Dobrovoľne by som s režimom nespolupracoval. Žiť v totalite musí byť nesmierne náročnéVo filme sa objavuje aj otázka viny, obvinenia, odpustenia. Aké bolo pre vás stvárnenie takýchto závažných tém?
Veľmi nám v tom pomohol veľmi dobre napísaný scenár, aby sme sa my herci nemuseli príliš trápiť nad tým, ako to stvárniť. K tomu sme mali aj geniálneho režiséra. Michal Kunes Kováč napriek tomu, že je to jeho celovečerný debut, vytvoril všetky podmienky, aby sme svoje postavy vedeli správne zahrať – či to bola zrada, alebo obvinenie. Film je teda geniálne napísaný aj režírovaný a pevne verím, že sme v ňom aj dobre zahrali.
Dej má v sebe značnú dávku napätia, no napriek vážnym témam aj veľa humoru. Je vám to blízke?
Tak to má byť. Neviem, kam by sme sa dostali bez humoru a nadhľadu! Tam, kde je napätie, musí byť aj odľahčenie a som veľmi rada, že v tomto filme to takto dobre funguje. Nám stále hovorili, že po smiechu býva plač, obe tieto „premenné“ patria k životu. Mne je humor veľmi blízky, oveľa bližší ako trápenie, takže pre mňa je to namixované veľmi správne.
Dá sa teda povedať, že nový film A máme, čo sme chceli je rodinná dráma, no s humorom a ešte aj s historickým odkazom?
Dá sa to povedať presne takto.