Bohdalová končí, šou pokračuje

Jiřina Bohdalová je žena, o ktorej sa hovorí. Trvá to už pekných pár desaťročí a ku cti jej slúži, že vždy si zachovala úroveň, hoci ani jej život nešiel len podľa pravítka. Dva razy sa rozviedla, má aj neprajníkov, musela čeliť chorobám, obvineniam, podvodom, dostávala sa občas do kaše. Všetko však zvládla dôstojne najmä vďaka tomu, že má zmysel pre humor – v herectve i v civile. Jiřina Bodalová je vtipná od prírody, humor nehrá, ale žije. Preto aj pribúdanie rokov – už má 92 – v jej podaní nepôsobí ako dráma. Občas je síce okolo nej poplach, médiá zastonajú, že spadla, že má problém s dýchaním, že je zasa v nemocnici, ale vždy sa vzchopí a vyjde z problémov s úsmevom.

Jiřina Bohdalová sa lúči iba s divadlom

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Odchádza v najlepšom

Jiřina Bohdalová má dosť uznania – za celoživotné majstrovstvo získala v roku 2011 Cenu Thália, má Českých levov za filmy Fany a Nesmrteľná teta, má rôzne štátne ceny. Mohla by si zriadiť múzeum a doslova spať na vavrínoch, ale ona radšej ďalej naplno žije.

Aj s divadelným angažmánom v pražskom Divadle Na Jezerce sa lúčila veselým žúrom. Pôsobila tam osemnásť rokov a odchádza v dobrom, možno v najlepšom. Však jej ostatné predstavenie, Gin Game, malo obrovský úspech. Ona by aj v hraní pokračovala, no kardiológ zodvihol varovný prst a nariadil, aby sa šetrila. Koniec pravidelného účinkovania Jiřiny Bohdalovej oznámil riaditeľ Divadla Na Jezerce Jan Hrušínský, ktorý si herečku pestoval ako v bavlnke. Mala sa v divadle výborne, bola tam ako doma a na oplátku divadlu poskytovala svoju jedinečnosť. Dúfajme, že rozhodnutie herečky a lekárov nevylučuje jej príležitostný návrat na dosky, ktoré znamenajú svet, ale ak aj, bude to už len veľká vzácnosť.

Dve legendy na jednom javisku

Naši diváci väčšinou asi nemali veľa možností vidieť Jiřinu Bohdalovú na divadelnom javisku, ale správa o poslednej opone zasiahla aj publikum na Slovensku. Týka sa nás to aj preto, že v poslednej hre bol partnerom slávnej herečky Milan Kňažko. Premiéra Coburnovej hry Gin Game v réžii Radka Balaša bola ešte vo februári 2020 a ohlasoval ju slogan: dve legendy na jednom javisku. Jiřina Bohdalová sa vyjadrila, že Kňažka ako herca sledovala už predtým a snívala vraj o tom, že by si s ním rada zahrala. A stalo sa. Kombinácia vyšla, herci si veľmi dobre sadli, jeden druhého inšpirovali a podnecovali, doslova sa na javisku spolu vybláznili. Takže, čo viac si želať pri poslednej klaňačke?

Herečka Jiřina Bohdalová

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Mohli hrať v skvelej hre, ktorej dej sa odohráva v domove seniorov. Tam sa náhodne stretli dvaja temperamentní ľudia, Fonsia Dorseyová a Martin Weller, a začali hrať spolu karty. On je ostrieľaný vášnivý hráč, ktorý Fonsiu zasväcuje do svojej obľúbenej hry. Príbeh sa točí okolo šťastia – v hre i v živote. Ona je začiatočníčka, ktorá má toho šťastia pri hre viac, ale potrebovala by ho inde. Niet sa čo čudovať, že hra s takýmto námetom a s takým obsadením mala úspech. Ešte aj teraz si na videách možno predstavenie priblížiť. Kňažko je síce od Bohdalovej takmer o pätnásť rokov mladší, ale na javisku pôsobili ako rovesníci. Tancujú napríklad rock and roll a na plagáte sa na seba huncútsky pozerajú.

Na babku nevyzerá

Aj pri tejto príležitosti si človek uvedomí, že Jiřina Bohdalová hrávala skôr v láskavých dielach o smoliaroch a nešťastníkoch, ktorí prežívali celkom obyčajné osudy. Má však aj film, ktorý sa výrazne z tejto kategórie vymyká, a to je známa dráma Ucho. Je to film z roku 1970, natočený však ešte v roku 1969 podľa scenára Jana Procházku v réžii Karla Kachyňu. Hlavné úlohy hrajú Radek Brzobohatý a Jiřina Bodalová, ktorí boli v tom čase manželmi. Vo filme aj v skutočnosti. Tento čierno-biely československý film má trocha inú atmosféru než ostatné filmy komediálnej herečky, hoci – ide o satiru.

Manželia sa vo svojej vile obávajú odpočúvania, nevedia, kam by vliezli a skryli sa pred uchom moci. Šepocú, krútia sa, ale zároveň túžia, aby k mocným patrili, a keď zazvoní telefón, ktorého sa tiež báli, zrazu je ruka v rukáve. Prišla ponuka na funkciu ministra. To uchu lahodí. Bohdalová veľmi dobre rozumela úlohe v Uchu. Hrala ju s prirodzenosťou, ako keby to bola rozprávka, a práve tým vytvorili nezvyklý, pôsobivý politický film.

Dojímavá Anežka

Najlepšie však máme Jiřinu Bohdalovú zažitú z televíznej obrazovky. Vídame ju v porotách, na spoločenských akciách, na festivaloch, v rôznych zábavných reláciách, objavuje sa aj vo filmoch pre pamätníkov, alebo v záznamoch dávnych estrád. Kto by nepoznal napríklad scénu s učiteľkou Anežkou Lídlovou, ktorá rozpráva o žiakovi deväťročenky, a televízny reportér (Vladimír Dvořák) ju tak zmagorí, že ona už nevie ani to, ako sa volá.

Práve pre schopnosť vyjadriť zraniteľnosť až s detskou naivitou publikum Bohdalovú miluje. Je veľmi prirodzená, zdá sa ľuďom blízka. Nestojí na piedestáli, neodstrašuje vyumelkovaným zjavom. Pokojne zostáva oblá, plnoštíhla, ako ju príroda sformovala. Je duchaplná a to je jej hlavná ozdoba. Má usmievavé oči, milý úsmev a hlas, ktorému človek uverí. Hoci bola vždy šarmantná, nikdy nebola vamp. Prevládala v nej klaunka. Stále ju obklopujú muži, ale sú to najmä kamaráti, ktorí nad ňou držia ochrannú ruku. Jiřina je chránená. Vždy má po boku gavaliera, ktorý jej ponúkne rameno, ale ona aj tak pôsobí ako tá silnejšia. Ľudia jej totiž radi dávajú priestor, aby vynikla. A to aj pracovne. Režisér Jiří Strach s ňou napríklad nakrúca film Svatá, kde Bohdalová hrá starenu, čo píše pamäti a vymýšľa si. Úloha je pre ňu ako stvorená, no starú babu z nej robili len ťažko – vraj ju museli líčiť dve hodiny.