Film Emília prevedie divákov zákrutami času, umožní im pochopiť súvislosti herečkinho života i umeleckého snaženia. Prostredníctvom výpovedí priateľov, kolegov, spolupracovníkov, filmových a divadelných kritikov, autori pred nami skladajú pestrú mozaiku názorov, ktorá postupne vytvára obraz výnimočnej osobnosti.
“V živote pani Vášáryovej sa premieta snaženie celej generácie umelcov, ktorí sa rozhodli prekročiť hranice slovenského provincionalizmu a konfrontovať sa s tým najlepším z európskeho a svetového umenia. Stáli na strane slabších, prinášali nádej a radosť v neslobodnej dobe. Pani Emília to robí dodnes. Náš dokument je vlastne svojská forma poďakovania,” hovorí Martin Šulík.
Foto: ASFK
V dokumente sa objavujú cenné archívne zábery zachytávajúce dejinné zlomy, sprítomňujúce hviezde momenty slovenského divadla a kinematografie, ale aj intímne momenty z herečkinho života. „Veľkú radosť som mal z toho, že sa podarilo nájsť zábery pani Vášáryovej z festivalu v Cannes, kde v roku 1963 ocenili film Až přijde kocour. Alebo ma potešili amatérske osmičky Petra Mikulíka, ktorý zachytil začiatkom šesťdesiatych rokov svojich spolužiakov z VŠMU. Sú to veľmi intímne záznamy o študentskom živote. Archívy sú pamäťou našej komunity. Sú svedectvom o našich snaženiach, prehrách, ale aj o umeleckých vrcholoch,” povedal režisér o práci s archívnym materiálom.
Pozrite si výber fotografií z inscenácií, v ktorých účinkovala jubilantka Emília Vášáryová.
Emília Vášáryová nechala tvorcov nahliadnuť do súkromia, poodhalila pred nimi spôsob svojho premýšľania o hereckej práci, podelila sa o spomienky na blízkych ľudí, kolegov a priateľov. Vďaka jej otvorenosti sa dokument stáva správou o úsilí celej generácie slovenských umelcov, ktorá formovala naše vedomie na prelome tisícročí.
Čítajte viac Herci Dano Fischer a Dominika Kavaschová: Balili sme sa navzájom na fóry
Režisérom filmu je najvýznamnejší ponovembrový slovenský filmový tvorca Martin Šulík. V roku 1991 debutoval celovečerným hraným filmom Neha. S tvorivým tímom z tohto filmu, scenáristom Ondrejom Šulajom, kameramanom Martinom Štrbom, výtvarníkom Františkom Liptákom a skladateľom Vladimírom Godárom spolupracoval takmer na všetkých svojich filmoch, ktoré získali celý rad ocenení doma i v zahraničí. Jeho filmy Slnečný štát, Cigán a Tlmočník získali viaceré slovenské národné filmové ceny Slnko v sieti.
