Stále môže byť horšie
Ansa pracuje v supermarkete, kde triedi a vyhadzuje pokazený tovar. Až do momentu, kým ju kolega nebonzne, že "ukradla” sendvič po záruke. Ansa je okamžite bez práce a má poriadny problém. Podobnú šlamastiku si privodí Hollapa, alkoholik, ktorý pije, lebo má depresiu a má depresiu, lebo pije. Ich cesty sa prvýkrát stretnú v karaoke bare a Kaurismäki ich chladné a trápne "zbližovanie” pretína nečakanými zvratmi osudu. Ani teraz sa nezaobišiel bez krimizápletiek, perfektne ušitého soundtracku, kde texty piesní a hudobné vystúpenia interpretujú dej aj vnútorné prežívanie postáv.
Karaoke Blues opäť variuje a prehlbuje príbehy a témy Kaurismäkiho predošlých diel. Spomeňme aspoň Muža bez minulosti, Mraky odtiahli, Tiene v raji či Ariel, kde hrdinovia a hrdinky hľadajú v ťažkej životnej situácii šancu na nový, šťastnejší začiatok, no podliehajú absurdite, systému aj náhode. V Kaurismäkiho poňatí je táto neľahká situácia zakaždým východiskom pre komédiu. Postavy aj tu prechádzajú od sebaľútosti k emancipácii či skôr k zatnutiu zubov a nadobúdajú silu, aby to dotiahli až k happy endu. Sprevádza ich trápnosť a tragické okolnosti ako samota, nezamestnanosť či alkoholizmus. Kaurismäki však vie, že aj alkoholik sa nad sebou môže do hĺbky zamyslieť, keď si urazený do kosti nevie rady s aperitívom a digestívom.
Srdce mĺkvych postáv prezrádza minimalistická, presne mierená akcia, trefné hlášky a vycizelované dialógy, na ktoré divák dychtivo čaká. V šedivom svetle industriálneho prístavu, v zastrčených putikách a v ponurých uliciach sa život odvíja vo výtvarne komponovaných, do detailov vypointovaných mizanscénach, v sýtych farbách a striedmom pohybe.
Politika a romantika
Kaurismäki je znepokojený politickým vývojom v Európe, ktorá sa uzatvára, najmä v Maďarsku, v Poľsku a v ďalších krajinách, kde sa k moci dostávajú pravicové vlády. Dnes by už mohol smútiť aj nad Slovenskom. Aj hlavné postavy v Karaoke blues Ansa a Hollapa sú konfrontované s autoritárstvom. Na osobnej úrovni zo strany zamestnávateľov, na svetovej, keď so suchom v ústach z vlastných problémov vypínajú správy o vojnovom konflikte v Ukrajine, aby nestratili posledné zvyšky nádeje.
Keď sa Kaurismäkiho počas berlínskej premiéry filmu Druhá strana nádeje (kde tematizuje utečeneckú krízu a možnosti jej prekonania solidaritou a priateľstvom) pred šiestimi rokmi reportérka opýtala, ako vníma "islamizáciu Európy”, chytal sa pri tejto arogantnej a hlúpej otázke za hlavu. Akoby pred chvíľou nevidela jeho film, ktorý ukazuje, že len rovnocenným vzťahom a záujmom o druhého možno zdolať takéto predsudky. Kaurismäkiho vyjadrenia k aktuálnym problémom sú rovnako romanticky humanistické, ako keď ich zhmotní do filmového príbehu.
"Na úteku sa môžete ocitnúť aj vy,” odpovedá a jeho filmy práve takéto prevtelenia do postáv v núdzi sprostredkúvajú. Veď koľkí sme čelili podobnej situácii ako Ansa, keď náhle stratí prácu alebo ako Hollapa, ktorý sa zo dňa na deň ocitá na ulici. Práve takéto komédie publikum scitlivujú a možno aj ukazujú cestu von z krízy humanizmu.
Veriť v šťastný koniec
V Karaoke blues zostáva filmár pri idealistickom hesle, že jediné, čo nás môže zachrániť pred prázdnotou a násilím, je vzájomnosť, morálna čistota a najlepšie je, keď sa k tomu pridá aj láska. Romanca sa odohráva v súčasných Helsinkách, ale v takých, ako ich poznáme z jeho filmov, teda v Akilandii. Čas-nečas sa tu presýpa medzi klasickým Hollywoodom 30. rokov až do rokov osemdesiatych, keď ešte internet neuľahčoval život a internetové kaviarne boli predražené. Potenciálni milenci si starosvetsky vymenia čísla napísané na lístoček a obliehajú miesto pred kinom, kde mali prvé rande, dúfajúc, že ich cesty sa opäť stretnú.
Kaurismäki vizuálnymi aj motivickými odkazmi na vlastnú tvorbu zapuzdruje čistotu svojho štýlu. Retrointeriéry aj komické a okamžite ikonické kostýmy a masky nahrávajú naturelu hrdinov do karát. Knaurismäki nesleduje trendy, vytvára ich a nachádza ich vo Fínsku – navyše tam, kde by ich nikto nehľadal. Napríklad spoluprácou s dievčenskou skupinou Maustetytöt či hercami v strednom veku Jussim Vatanenom (Hollapa) a Almou Pöysti (Ansa), doteraz pre európske publikum neznámymi.
U Kaurismäkiho je prednosťou charakterokresba, postavy stavia pred hotovú vec, skúma ich priamu reakciu a prevteľuje do nich svoje ideály. Zakaždým sa zachovajú podľa svedomia a morálky romantických hrdinov, takých odlišných od tých, ktorým praje tento svet.
HODNOTENIE PRAVDY: 4,5/5 |
---|
Karaoke blues / Fínsko, Nemecko 2023 / r.: Aki Kaurismäki / h.: Jussi Vatanen, Alma Pöysti, Janne Hyytiäinen, Nuppu Koivu a ďalší |