Do kín prišli nepokojní géniovia - Caravaggio, Alma aj Oskar. Hrá tu Táňa Pauhofová aj Isabelle Hupert

Caravaggio ako rocková hviezda

Začnime filmom o Caravaggiovi, ktorého vlastné meno znelo Michelangelo Merisi. Možno sa vám podarilo uvidieť snímku Caravaggiov tieň vlani začiatkom apríla, keď ju Taliansky inštitút uviedol v špeciálnej predpremiére v zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej galérie. Taliani vtedy na ňu lákali divákov s tým, že režisér Michel Placido Caravaggia približuje ako človeka plného protirečení a sužovaného nepreniknuteľnou temnotou vlastnej duše.

Sám režisér povedal: „Mnohí obdivovatelia Caravaggiových majstrovských diel netušia, že tváre svätých, ktorým sa v kostoloch klaniame, nie sú výtvorom maliarovej fantázie, ale portréty žobrákov, kurtizán, ľudí z podsvetia. S mojím priateľom scenáristom Sandrom Petragliom sme sa rozhodli zhostiť sa tejto témy a splniť si tak takmer neuskutočniteľný sen­.“

V Bratislave teraz film premieta napríklad kino Mladosť. Príbeh sa začína v roku 1610, keď sa pápežovi Pavlovi V. dostane do uší, že maliar Caravaggio (Riccardo Scamarcio) pri znázorňovaní biblických výjavov využíva zlodejov, vagabundov a prostitútky ako modely. Najme si vyzvedača prezývaného Tieň (Louis Garrel), aby odhalil pravdu. Životopisná dráma či historická detektívka? V každom prípade pozoruhodný film, ktorý scénami i farebnosťou pripomína diela Caravaggia, jedného z najrevolučnejších maliarov, najbúrlivejších géniov a najslávnejších mien svetového umenia.

A nie je to veru žiadna nuda – vatikánsky agent má rozhodnúť, či maliarovi udelia milosť. Caravaggio bol totiž odsúdený na trest smrti, pretože v súboji zabil soka Ranuccia Tommassoniho, syna veliteľa rímskeho Anjelského hradu. Drsné scény vidíme už na začiatku, keď Caravaggio v temných uličkách hľadá vhodné typy, čo by mu stáli ako model. Pritom nečakane narazí na Ranucciovho brata, ktorý prahne po pomste a rozsekne mu mečom líce. Caravaggiovi priatelia ho odnesú do bezpečia a keď Caravaggio uvidí svoju znetvorenú tvár, pochopí, že najlepším modelom pre vytúžený obraz bude on sám. Sledujeme vzrušujúci príbeh o dobrodružnom živote génia, ktorému podľahol takmer každý, kto sa s ním stretol – muži i ženy rôzneho veku i spoločenského postavenia.

Žobrákov ani prostitútky nemusí Caravaggio dlho presviedčať, aby mu pózovali – s radosťou sa na jeho obrazoch premieňajú na svätcov. Aj sám agent, ktorý sa ženie v maliarových stopách, užasne nad majstrovstvom búrliváka. Čuduje sa, prečo ho chránia vysokí cirkevní hodnostári aj bohatá šľachtičná Constanza z rodu Colonna (Isabelle Huppert), ktorá ho v detstve sama učila katechizmus. Agent sa urodzenej dámy pýta, či s vyšetrovaným umelcom niečo mala, a táto osvietená Caravaggiovho mecenáška mu bez najmenšieho zaváhania odpovie protiotázkou: A uverili by ste mi, keby som tvrdila opak? Inokedy Tieň kvôli Caravaggiovi vypočúva krásnu maliarku Artemisiu Gentileschi, prvú ženu, ktorú prijali za členku Maliarskej akadémie vo Florencii.

Caravaggio sa dostane do väzenia, kde zatvoreného v klietke stretne samotného Giordana Bruna. Filozof, ktorého odsúdili za tvrdenia, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru, mu tvrdí, že sa smrti nebojí a nikto ho neumlčí. Pýta sa, čo zaujíma Caravaggia a ten odpovie: pravda. Tú vidí aj v Brunových očiach. Z tohto väzenia sa Caravaggio dostane, má mocných priateľov, s pomocou kňažnej Colonna Sforza a jej syna Fabrizia utečie na Maltu, kde ho prijmú medzi seba maltézski rytieri. Dokonca namaľuje obraz pre katedrálu vo Valette. Lenže Tieň sa nevzdáva, pomocou ľsti s falošnou pápežskou milosťou sa mu s Caravaggiom podarí stretnúť a maliarov osud je spečatený… Bolo to tak naozaj či nebolo? Kto to dnes zistí? Michele Placido na filme pracoval štyri roky a výsledok rozhodne stojí za pozretie.

Obklopená géniami

Nemenej fascinujúci bol príbeh Oskara Kokoschku, výtvarníka z celkom iných čias, no podobne nekonvenčného ako Caravaggio. Dieter Berner, ktorý už predtým režíroval film o maliarovi Egonovi Schielem, vlani nakrútil film o láske Kokoschku a Almy Mahlerovej, vdovy po hudobnom skladateľovi Gustavovi Mahlerovi, dirigentovi a riaditeľovi viedenskej Dvornej opery. Alma, rodená Schindlerová, bola na hudobnej, výtvarnej a literárnej scéne vo Viedni prvej polovice 20. storočia neprehliadnuteľnou osobnosťou. Priatelila sa azda s každým, kto v umení niečo znamenal – alebo znamenať chcel. Mala troch významných manželov (Gustava Mahlera, Waltera Gropiusa a napokon spisovateľa Franza Werfela) a nespočet milencov a priateľov, a tiež neprajníkov.

Bernerov film sa začína v momente, keď je Alma (Emily Cox) so svojím manželom Gustavom Mahlerom (Marcello De Nardo) na turné v New Yorku. Mahler, ktorý bol od nej starší o 19 rokov, náhodou dostane ľúbostný list, ktorý jeho žene napísal vtedy ešte neznámy berlínsky architekt Walter Gropius (Anton von Lucke). Pýta sa Almy, čo to má znamenať, no tú v najmenšom nevyvedie z miery a chladne mu povie: „On je muž, ja žena, vy sa ku mne správate chladne, odchádzam. A nezvyšujte na mňa hlas.“ Mahler ju v panike začne prosiť, aby ho neopúšťala.

Čoskoro po turné však Mahler zomiera a do Alminej vily prichádza len 26-ročný Oskar Kokoschka (Valentin Postlmayr), aby zosnulému vytvoril posmrtnú masku. Almu zaujme mladý umelec aj jeho tvorba, pomôže mu, aby sa mohol zúčastniť na výstave a objedná si uňho svoj portrét. Čoskoro vzniká aférka, zaľúbený mladík žiada atraktívnu Almu o ruku, no tá sa smeje a vysvetľuje mu, že je pre ňu výhodnejšie postavenie vdovy a nemusia sa hneď brať. Ani mu neprezradí, že je predsa zasnúbená s architektom Gropiusom. To sa žiarlivý umelec dozvie až neskôr od Alminho nevlastného otca Carla Molla.

Aj tento film je príbehom o láske, túžbe, sexe, umení a ambíciách, plný výbuchov žiarlivosti. Popri skvelých výkonoch herečky Emily Cox si tu všimneme aj Táňu Pauhofovú v úlohe Lilly Lieser, Alminej priateľky a mecenášky. Alma je vo filme vykreslená ako žena, ktorá potrebuje byť zbožňovaná a obklopená géniami. Ľutuje, že nemohla uplatniť svoj hudobný talent ako skladateľka či kapelníčka – pritom dokáže dirigovať rovnako dobre ako jej prvý manžel. Ten však nechcel, aby mu konkurovala ako kolegyňa, chcel ženu, čo ho bude bezpodmienečne podporovať.

To Alma po jeho smrti aj robí – a vytáča tým mladého Kokoschku, ktorý tiež nepochybuje o svojej genialite. Keď sa dozvie o existencii Gropiusa, soka v láske, ide sa zblázniť od žiarlivosti. Gropius o Alminom vzťahu ku Kokoschkovi tiež netušil, dozvie sa to až z obrazu, kde Kokoschka namaľoval seba so svojou vyvolenou. Búrlivý vzťah s Almou netrvá dlho. Ďalší osud Kokoschku je tragický – na fronte utrpí strašné zranenie, skončí na psychiatrii, kam za ním prichádza jeho priateľ, slávny architekt Adolf Loos (Wilfried Hochholdinger) a na Kokoschkovu žiadosť mu prináša ženskú spodnú bielizeň. Do tej Kokoschka oblečie bábku s tvárou Almy…

Fascinujúci film, ktorý diváka donúti hľadať o týchto fascinujúcich umelcoch ďalšie informácie. Tak hurá do Viedne. Alebo aspoň do kina.