Recenzia: Woody Allen sa v 50. filme vrátil do Paríža. Romanca sa zvrhne na triler so zabijakmi

Boháč verzus spisovateľ

Úlohy v novinke zveril neopozeraným tváram – hlavnú hrdinku Fanny hrá pôvabná Lou de Laâge, ktorú už v roku 2014 a opätovne aj o rok neskôr nominovali na francúzske ocenenie César v kategórii najsľubnejšia herečka. Lou de Laâge ako Fanny pracuje v galérii a raz cestou do práce stretne svojho bývalého spolužiaka Alaina (Niels Schneider).

Ten jej začne vyznávať lásku, tvrdí jej, že ju vždy miloval, no neodvážil sa jej to povedať a za ženu si zobral dievča, ktoré mu milovanú Fanny pripomínalo. Je však už rozvedený, bezdetný, ako spisovateľ neustále cestuje po svete a práve teraz trávi nejaký čas v Paríži.

Fanny mu na revanš prezradí, že rada čítala jeho články v akomsi časopise, ani jej prvé manželstvo s poetom nevyšlo, no teraz je vydatá za podnikateľa Fourniera (Melvil Poupaud). Ponáhľa sa do galérie, no keď spolužiak nalieha, aby spolu niekedy zašli na obed, súhlasí. Namiesto obeda v reštaurácii potom Alainovi navrhne dať si spoločne sendvič v parku, a idylka sa môže začať.

Dvojica sa prechádza po jesennom parku, on jej neustále v štýle starších filmov Woodyho Allena vyznáva lásku, až si Woodyho fanúšik v tejto úlohe predstavuje samotného režiséra, no staromódna taktika zaberá, krásna galeristka čoraz viac prepadá spolužiakovmu šarmu. Obedy sú čoraz častejšie a zábery zo schôdzok sa striedajú so scénami z prepychového parížskeho bytu manželov Fournierovcov. Fanny je totiž vydatá za neveľmi sympatického boháča, ktorý ju zbožňuje a neustále ju zasypáva šperkami. Ona však nechápe manželovu vášeň pre elektrické vláčiky a poľovačky, štve ju, že sa často sama cíti ako jeho trofej a vlastne vôbec nevie, na čom jej manžel zbohatol.

On má asi päťdesiat a blahosklonne svojej polovičke prezradí, že pomáha bohatým stať sa ešte bohatšími. Ona domŕza ďalej: „Je to legálne?“ Manžel s úsmevom dodá „väčšinou“ a debata o jeho práci sa skončila. Núti Fanny ísť na večierok, kam sa jej, intelektuálke, ktorá si najradšej číta, vôbec nechce, jeho priatelia ju veľmi nebavia. A tu sa odohrá zaujímavá diskusia, keď známi rozoberajú, čo sa asi mohlo stať Fournierovmu spoločníkovi. Ten záhadne zmizol a odvtedy sa Fournierovi darí. Prípad zmiznutia neskôr polícia uzavrela ako samovraždu.

Medzitým sa toho veľa nedeje, Fanny sa neustále stretáva so spolužiakom, vyzerá vždy očarujúco, on jej stále lichotí a rozpráva o svojom románe. Človek by z filmu nadobudol dojem, že v Paríži žijú samí krásni, bohatí ľudia, ktorí nemajú čo robiť, len si navzájom vyznávať lásku ako Fanny a Alain (s výnimkou krátkej chvíle, keď Fanny komusi predáva Basquiatov obraz). Raz sa stretnú v Alainovom maličkom parížskom byte, kde si chcú uvariť špagety. Hneď ako Fanny povie, že je vydatá a nemali by sa stretávať, začnú sa bozkávať… V manželovi, ktorému Fanny viackrát nezdvihne telefón, skrsne podozrenie, že sa Fanny správa čudne. Začne žiarliť a najme si dokonca súkromného detektíva.

Z idylky triler

Do tejto chvíle idylický a dosť nepravdepodobný príbeh naberie zábavné prvky – keď detektív poverí sledovaním manželky svoju zamestnankyňu Josephine. Tá s výstredným účesom pripomínajúcim účes Davida Bowieho vôbec nepôsobí nenápadne, je čoraz zaľúbenejšej Fanny neustále v pätách, dokonca sa s ňou zrazí vo dverách milencovho domu, bez problémov si ju nafotí a v kaviarni dokonca nahrá rozhovor, kde sa Fanny sama usvedčí z nevery. Keď detektív dodá žiarlivému Fournierovi dôkazy, príbeh sa z humoresky preklopí do trilera. Podvádzaný manžel sa rozhodne problém riešiť podobne, ako keď zmizol jeho spoločník – najme vrahov.

Pri všetkej dramatickosti deja znie stále veselá džezová hudba a zábavne pôsobí aj konverzácia Fourniera so zabijakmi, keď si objednáva odstránenie prekážajúceho milenca. Slovenského diváka možno vyruší, že zabijaci sa volajú Miloš a Dragoš a neskôr sa spomenie, že Dragoš je v Bukurešti. Žeby Woody nevedel, že Rumuni nie sú Slovania alebo je preňho Balkán ako Balkán? Do deja začne postupne zasahovať aj Fournierova svokra (Valérie Lemercierová), ktorá na začiatku svojho zaťa priam zbožňuje a nechápe, prečo sa s ním dcéra nudí. Dohovára jej, že ju s ním čaká oveľa lepšia budúcnosť, veď predošlé manželstvo s chudobným poetom rýchlo skrachovalo. Neberie veľmi do úvahy dcérine námietky, že poľovačky ju nebavia a viac si rozumie s milencom. Matku to vydesí, no keď neskôr spolužiak bez stopy zmizne, má podozrenie, že by v tom žiarlivý manžel mohol mať prsty. Aj ona sa ako správna milovníčka detektívok pustí do pátrania a čoskoro sa sama ocitne v nebezpečenstve…

Woody Allen pripravil svojim fanúšikom milý ľahký film, ktorý síce nedosahuje kvality jeho najlepších diel, namiesto zásadnej výpovede má len pobaviť, no predsa sa naň dobre pozerá. Mnohé prvky sú zrecyklované – vo Francúzsku už predsa nakrútil Polnoc v Paríži (2011), šťastnú náhodu do deja zapojil aj v staršej snímke Match Point – Hra osudu (2005) či v Kolese zázrakov (2017). Očarujúce konverzácie už tiež lepšie stvárnil v starších filmoch, rola svokry v podaní Valérie Lemercierovej pripomenie Diane Keatonovú, ale aj tak sa Woody vo veku 88 rokov nemá za čo hanbiť. Asi to tak berie aj on sám, pretože už vraj popiera, že tento film bude jeho posledný.