„Pankáčka“
Na zámku Kostka žije gróf Frank Kostka (Hynek Čermák), jeho manželka Vivien (Tatiana Dyková) a ich dcéra Marie (Yvona Stolařová). Ich sídlo je v poľutovaniahodnom stave, ako-tak ho v chode udržiava dobrotivá gazdiná pani Tichá (Eliška Balzerová), hypochondrický údržbár Krása (Pavel Liška) a upätý kastelán Josef (Martin Pechlát).
Keďže súrne potrebujú peniaze, usporadúvajú na zámku prehliadky. Hlavným lákadlom je údajná kliatba, ktorá predpovedá, že sa Marie nedožije 20 rokov – podobne, ako jej predkovia ženského pohlavia. Lenže ľudí už to akosi nebaví, potrebovali by novú atrakciu.
Tá prichádza nečakane v podobe Denisy (Simona Lewandowska), dcéry právnika Bendu, ktorý ju tam chce na nejaký čas „odložiť“. Keďže Vivien predpokladá, že by im to mohlo priniesť nejaké to finančné poďakovanie, rodina Kostkovcov s návrhom súhlasí. Denisa im už v prvých momentoch príchodu vyrazí dych nielen svojím „pankáčskym“ vzhľadom, ale aj bezprostrednosťou, ktorá miestami hraničí s bláznovstvom.
Kastelán Josef je pohoršený z jej neúcty voči vzácnym artefaktom, Marie v nej zasa vidí nebezpečnú konkurenciu. Jej priateľ Max (Zdeněk Piškula), šľachtic z vedľajšieho zámku Hvězda, s ňou totiž trávi akosi priveľa času. Denise sa navyše jedným nevyberaným komentárom podarí v Marii vyvolať pocit, že je tučná, hoci má úplne normálnu postavu. Marie sa táto poznámka natoľko dotkne, že začne usilovne športovať a vyhýbať sa pochúťkam z kuchyne pani Tichej. No a Denisa medzitým s neutíchajúcou veselosťou pokračuje vo svojich úletoch.
Čítajte viac Recenzia: Film, o ktorom hovorí celý internet. Saltburn je kombináciou Parazita a Veľkého Gatsbyho
Nepomohla ani Vondráčková
Práve dejová línia, ktorá sa zaoberá témou bodyshamingu (forma ponižovania, kritiky alebo urážania jednotlivca pre jeho telesný vzhľad, pozn. red.) je spracovaná dosť necitlivo a prvoplánovo, čo sa dá povedať aj o jej dosť čudnom vyvrcholení. Hoci ide o komédiu, toto nie je práve téma, ktorá by mala byť predmetom žartov. A veru že sa na nej ani nikto v kine nesmial.
To sa týka aj zvyšku filmu – Aristokratke vo vare celkovo chýba humor. Divák, ktorý očakáva, že sa bude od smiechu prehýbať, bude hlboko sklamaný. Občas sa možno trochu uchechtne, to je ale azda všetko. Vtipov je málo, a ak už nejaké sú, väčšina z nich je „otrepaná“.
Komický talent Pavla Lišku či Tomáša Jeřábka tak zostáva nevyužitý. Ostatné postavy sú tiež akési statické, nehýbu sa z miesta a pôsobia jednotvárne, parodicky. Nejde však o chybu hercov, ale scenára, ktorý si s témou filmu jednoducho nedokázal poradiť. Napriek ťažkým podmienkam sa Simone Lewandovskej a Eliške Balzerovej podarilo predviesť slušný výkon.
Tempo deja je pomalé a nikam nevedie, divák už po chvíli stráca záujem vedieť, čo bude ďalej. Jeho vyvrcholenie, ktoré by malo byť veľkolepé, je odbité narýchlo a navodzuje podobný pocit neuspokojenia, ako keď si chcete kýchnuť, no nedá sa. Nepomohla dokonca ani krátka scéna s Helenou Vondráčkovou, a to už je čo povedať.
V snímke sa navyše nachádza aj niekoľko momentov, z ktorých je divák úprimne zmätený. Nie je napríklad jasné, že dej sa odohráva ešte v 90. rokoch – zistíme to až vtedy, keď si Vivien sadne za stôl s cieľom napísať princeznej Diane.
Ďalším fascinujúcim momentom je, keď Denisa v závere víťazoslávne otvorí šuplík s niekoľkými bankovkami a mincami, ktoré vyhrala v biliarde, a vyhlási, že to je dar pre Kostkovcov. Zámok je zachránený! Škoda, že nie aj film.
