Váš najnovší film Bozk je natočený na motívy románu Stefana Zweiga. Prečo ste sa rozhodli pre túto adaptáciu? Aká téma z knihy, ktorá sa odohráva v období prvej svetovej vojny, je aktuálna pre dnešok?
Keď som objavil román Stefana Zweiga, skutočne sa mi veľmi páčilo, aký je to komplexný ľúbostný príbeh. Na jednej strane je mladý muž z armády, kde česť znamená všetko. Stretne dievča, ktoré má zdravotný hendikep, čo ho vylučuje zo spoločnosti. Je to o morálnom konflikte, či ľútosť môže viesť k láske a naopak. V armáde nemôže mať vzťah so zdravotne postihnutou. Preto sa dostane do morálneho konfliktu, začne klamať a svojej láske všeličo nasľubuje, lebo ju ľutuje.
Je to všeobecne aktuálna téma. Obyčajne súcitíme s ľuďmi, ktorí sú možno trochu iní. Môžeme sa do nich zamilovať? Môžeme ľúbiť zo súcitu? Sú to zaujímavé otázky. A páčilo sa mi, že obyčajne je to tak, že v príbehoch a filmoch hlavné postavy čelia prekážkam v podobe niečoho zlého. V tomto prípade je však problémom to, že hrdina je dobrý, že cíti ľútosť a súcit, ale napriek tomu žije v konflikte.
Keď pripravujete film, ako to funguje s obsadením hercov a herečiek? Je to tak, že dopredu viete, koho by ste chceli režírovať, alebo robíte veľké kastingy?
Čo sa týka Bozku, vedel som, koho chcem obsadiť do hlavnej postavy, lebo som s tým hercom už spolupracoval. Za normálnych okolností je však pre mňa výber kľúčový. Všetky moje filmy sú o vzťahoch a tie musia byť uveriteľné. Preto s kastingom trávim veľa času. Problémom je, že keď pracujete na viac komerčnom filme, na niečom medzinárodnom, producenti vám vždy hovoria, že musíte obsadiť veľké filmové hviezdy. Niekedy z toho vznikne konflikt. Dokonca som urobil filmy, ktoré mali úplne nesprávne obsadenie, ale potrebovali sme tie mená.
Foto: Christian Geisnæs
Prezradíte, ktoré to boli?
Nemôžem to povedať, ale stáva sa to a čelia tomu aj iní režiséri, aby mohli natáčať. V histórii to tak vždy bolo, ale pre mňa je to aj veľký problém. Keď využívate stále tých istých hercov, nevytvárate nové talenty a nedávate im šancu. V skutočnosti sa mi toto veľmi páči na streamovacích službách. Do ich seriálov sa dostane veľa neznámych hercov, či už amerických, ale aj iných. Je to skvelé.
Hovoríte, že vaše filmy sú o emóciách a vzťahoch. Takže najmä pre ľúbostné príbehy ako Bozk, je určite dôležité aj to, čomu sa hovorí chémia medzi hercami, však?
Keď pracujete na ľúbostnom príbehu, je to v prvom rade o chémii, keďže sa to takmer vždy týka ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu byť spolu. Diváci musia chcieť, aby sa im to podarilo. Je to dôležité. Nebude ich to však zaujímať, keď medzi hercami nie je chémia. Tá je pre ľúbostný príbeh skutočne kľúčová. Preto keď také niečo pripravujem, veľa skúšam, aby som videl, ako herci spolu fungujú a či je medzi nimi chémia.
Viacero vašich filmov je postavených na knižných predlohách. Inšpirujú vás?
Je to skôr náhoda. Ale stáva sa, že mi niekto odporučí knihu, ako to bolo v prípade Bozku, alebo niečo objavím sám, prípadne mi o niečom povie produkčná spoločnosť. Výhodou adaptácií je, že už máte k dispozícii príbeh. A keď je to dobrý spisovateľ, tak je zápletka komplexná a zahŕňa dôležité témy. Mám to na románoch rád. No platí aj to, že keď pracujete na adaptácii nejakej knihy, musíte mať odvahu robiť zmeny. V skutočnosti tým ukazujete, že si predlohu vážite. Knihu nemôžete len tak sfilmovať, musíte uvažovať nad tým, ako bude fungovať prenesená na plátno.
Máte nejaké obľúbené adaptácie kníh?
Viacerí skvelí režiséri tvorili na základe románov. Z môjho pohľadu medzi najlepšie filmy vôbec patrí Krstný otec alebo Prelet nad kukučím hniezdom či Vykúpenie z väznice Shawshank. Mám rád aj staré filmy Stanleyho Kubricka, ktoré sú tiež postavené na knihách.
Natočili ste film S najlepšími úmyslami, ktorý v roku 1992 získal Zlatú palmu na festivale v Cannes. So scenárom vás oslovil slávny švédsky režisér Ingmar Bergman a príbeh sa týka jeho rodičov. Prekvapilo vás to príjemne alebo ste to pociťovali aj ako záťaž? Spolupracovať s niekým ako Bergman možno nebolo najjednoduchšie.
Zavolal mi a povedal, že napísal príbeh svojich rodičov a že by bol veľmi rád, keby som ho sfilmoval, ak sa mi bude páčiť. Bol to bezpochyby najlepší scenár, aký som čítal. No sám som mal za sebou viaceré filmy a vravel som si, že nemôžem byť Bergmanovým asistentom a nechcem, aby nad mnou visel jeho tieň. Tak som sa za ním vybral do Štokholmu. Prvá vec, ktorú mi Bergman povedal, bola, že sám natočil viac ako 50 filmov a vie, aká dôležitá je integrita režiséra.
Vravel mi, že on je v tomto prípade scenárista a ja som režisér a je to môj film. A slovo dodržal. Ale potom sme veľa diskutovali a ja som strávil viac ako dva mesiace na ostrove, kde Bergman žil. Boli sme spolu každý deň a veľmi sme sa zblížili. My režiséri sa nikdy nestretávame. Komunikujeme s hercami a herci medzi sebou. Režiséri sa však nikdy nestretávajú, ale ja som s Bergmanom strávil veľa času. Bol to veľmi šikovný človek a v súkromí bol úžasný. Musím povedať, že mi stále chýba.
Hovorili sme už trochu o hercoch a vy pracujete na oboch stranách Atlantiku, dokonca aj v Číne. Ako sa vám robilo s veľkými hollywoodskymi hviezdami, ako sú Meryl Streepová, Jeremy Irons či ďalší?
Povedal by som, že najväčší rozdiel medzi hercami v Európe vo filme s malým rozpočtom a hollywoodskou produkciou je v tom, aký veľký je ich príves. Platí však, že herci sú herci a dobrí herci sú skutočne veľmi profesionálni. Všade to funguje podobne. Aj v Číne. Máte príbeh, kameru a scénu. Je krásne, keď pracujete s ľuďmi, hoci sa môžu vyskytnúť jazykové bariéry a kultúrne rozdiely.
Poznáte nejakých slovenských či českých filmárov alebo hercov a herečky?
Momentálne nie. Ale poviem vám, že jeden z dôvodov, prečo som sa v 80. rokoch rozhodol byť režisérom, boli filmy Miloša Formana, ktoré robil ešte v Československu, a Jiřího Menzla. Boli poetické, ľudské a zároveň skvelé. Vravel som si, že by som mohol byť súčasťou niečoho takého, preto by som to mal robiť. Títo režiséri sú dôvod, prečo som dnes tu.
Pochádzate z krajiny, v ktorej žije približne šesť miliónov obyvateľov. Dánsko sa dá prirovnať k Slovensku, ktoré ich má 5,5 milióna. Asi to neviete, ale Slovensko má momentálne ministerku kultúry, ktorá otvorene hovorí, že toleruje iné kultúry, ale slovenská kultúra nie je o miešaní sa s inými kultúrami. Takže ako niekto, kto pracuje po celom svete, viete si predstaviť, že by sa kultúry nemiešali?
Neviem, čo na to povedať, pretože keď hovoríme o filmoch, tak ja som z Dánska, som zo Škandinávie. A potom môžeme byť aj medzinárodní, aj keď my v Dánsku a Škandinávii robíme filmy, ktoré majú veľmi silnú škandinávsku národnú identitu. Neznamená to, že súhlasím alebo nesúhlasím so zmiešanou či nezmiešanou kultúrou. Ale je na tom niečo, že ak sa pokúsime natočiť hollywoodske filmy, nebude to fungovať, pretože oni to vedia urobiť oveľa lepšie. A keď vidím poľský alebo slovenský film, ktorý majú silnú identitu, ktorá je spojená s vašou kultúrou, môže byť aj medzinárodný. Na druhej strane pre celý imigračný systém, a špeciálne to platí v Dánsku, a predpokladám, že je to tak všade, má táto nová kultúra veľký vplyv na každodenný život. A to by sa, samozrejme, malo odraziť i v našich filmoch. Myslím, že to tak musí byť.
Foto: Rolf Konow
Ako zmenil váš život Oscar?
Keď som pred mnohými rokmi dostal Oscara, život sa mi zmenil v tom zmysle, že som zrazu dostal veľa ponúk, aby som prišiel natočiť film v zahraničí. V tom čase som už asi pracoval na Dome duchov, takže to bol ďalší krok. Dôležité je, aby ste si udržali pokoru. Lebo vás to môže zmiasť, a váš život bude o peniazoch, o práci s takpovediac správnymi ľuďmi, sláve a podobne. Ale v takom prostredí nemôžem tvoriť. Nevedel by som, ako na to, hoci som to skúsil. Pre mňa ako režiséra je dôležitý príbeh a je jedno, kde ho natočím.
Kde máte sošku Oscara?
Je v mojej kancelárii, ale aj tak veľa cestujem.
Sledovali ste tohtoročné oscarové nominácie?
Áno a v minulosti som aj hlasoval. Tentoraz som sa však nezapojil, pretože pracujem na veľkom seriáli Gróf Monte Christo a len natáčanie nám zabralo pol roka. Bol som veľmi zaneprázdnený. Nemal som čas pozerať filmy, takže by som sa neodvážil za nejaký hlasovať. Ale teraz, keď sa moja práca skončila, teším sa na všetky.
Čítajte viac Atómovky vojnu neskrátili, myslí si autor knihy o Oppenheimerovi
Keď môžem poradiť niekomu, ako ste vy, odporúčam Oppenheimera. Je to film, ktorý tiež vychádza z knihy, s jej autorom som robil rozhovor. Podľa mňa je to fascinujúce dielo, ale iné nominované sú tiež veľmi zaujímavé. Oppenheimer sa pozerá do histórie a vaše filmy sa tiež často odohrávajú v minulosti. No žijeme v neistom svete. V Európe dokonca Rusko vedie veľkú vojnu proti Ukrajine. Chceli by ste to ako umelec vo svoje tvorbe nejako zachytiť?
Veľmi rád by som sa zamyslel nad svetom, v ktorom žijeme. Nemohol by som však robiť politické filmy. Také, ktoré majú fungovať aj ako politické vyhlásenia, ale rešpektujem režisérov, ktorí to robia. Historici a politici môžu hovoriť o dejinných faktoch a štatistikách. Filmár sa však určitým situáciám usiluje vdýchnuť dušu a dať im srdce. Tak by som pristúpil k tomu, keby som chcel povedať niečo o svete, v ktorom žijeme. Vrátim sa k Milošovi Formanovi. Jeho film Hoří, má panenko je svojím spôsobom politický, lebo ukazuje, aká dysfunkčná je spoločnosť. Je skvelé, ako to režisér či iný umelec môže povedať nepriamo. Dá sa to tým, že do niečoho vložíte srdce a dušu, a týmto spôsobom zaujmete publikum.
Foto: Rolf Konow, Nordisk Film Production
Ale vo vašom prípade je to asi podobné ako u Formana. Pelle Dobyvateľ tiež hovorí o problémoch spoločnosti, ktorá nefunguje. A povedal by som, že Dom duchov je aj politický film, keďže sa odohráva počas dôležitého historického obdobia v Čile. Možno točíte politické filmy tak trochu neúmyselne.
Áno. Nebolo to tak, že by som uvažoval nad tým, že by som chcel natočiť film o politickej situácii v Čile. Ale nepriamo sa jej, samozrejme, moje dielo dotýka. Pelle Dobyvateľ je zase film o chudobnom človeku, s ktorým veľmi zle zaobchádzajú a on sa snaží zachovať si svoju dôstojnosť. Ale nie je to sociálny komentár, je to skôr len využitie istého uhla pohľadu na opis sociálneho prostredia.
Už som to čítal v inom rozhovore, a je to jasné i z vašich slov, že nechcete robiť akčné filmy a trilery, lebo tie sa netýkajú vzťahov medzi ľuďmi. No natočili ste dva diely seriálu Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa. Ste jeho fanúšikom?
Nie som veľkým fanúšikom Indianu Jonesa. Ale oslovil ma George Lucas a spýtal sa ma, či by som nemal záujem urobiť tieto dve epizódy, čo neboli skutočné akčné filmy. Boli skôr o vzdelávaní, ale bolo to milé. Urobil som to pred Domom duchom a bola to pre mňa mňa dobrá príležitosť skúsiť si nakrútiť film v angličtine a v menšom rozsahu. Bol to skvelý zážitok.
Momentálne najslávnejší dánsky herec Mads Mikkelsen sa objavil v poslednom filme o Indiana Jonesovi. Vy ste s ním však zatiaľ nespolupracovali, však?
Zatiaľ nie. Pracoval som s jeho bratom. Veľmi rád by som s Madsom niečo urobil. Je to o tom, aby sa našiel správny projekt a som si istý, že jedného dňa sa to stane. Stretávam sa s ním z času na čas a je to úžasný herec a skvelý človek. Takže keď nájdeme správny projekt, určite sa ho spýtam a som si istý, že to urobí.
Ako ste už spomenuli, teraz pracujete na Grófovi Monte Christo, čo je ďalšia knižná adaptácia. Je veľmi slávna a tiež je zasadená do historického obdobia. Ako ste si ju vybrali?
Gróf Monte Christo patrí ku skvelým románom. Takto to vnímam, a bolo to pre mňa zásadné, keď ma s projektom oslovila produkčná spoločnosť. Spracovali sme celý príbeh a má to osem hodín. V podstate ide o muža, ktorého falošne obvinia a na 15 rokov skončí vo väzení. A keď sa dostane na slobodu, je posadnutý pomstou. No tento projekt ho požiera zvnútra, takže už nie je schopný milovať, hoci má priateľku. Toto asi platí pre všetkých ľudí posadnutých pomstou. Pred niekoľkými rokmi som nakrútil film o väzenských dozorcoch a Nelsonovi Mandelovi. Ten mal všetky dôvody na to, aby bol posadnutý pomstou. Ale vyšiel z väzenia a povedal, že si musíme navzájom odpustiť a musíme sa učiť jeden od druhého. Monte Christo je priamy opak, ani sa už nestará o to, čo s ľuďmi robí pomsta. Preto sa mi ten príbeh páči.
V seriáli sa objaví aj Jeremy Irons. Obsadili ste ho viac ráz. Rád s ním spolupracujete?
Milujem Jeremyho ako človeka a ako herca. Zavolal som mu a spýtal sa ho, či by nechcel hrať v Grófovi Monte Christo. Reagoval s tým, že poďme na to. Takže je to už tretíkrát, čo sme spolupracovali. Je to skvelý herec a dobrý priateľ.
Veľmi sa teším na váš seriál, pretože s vami úplne súhlasím a myslím si, že je to skvelý román. A nie je to len o nejakom chlapíkovi, čo ho uväznili a potom sa za to pokúsil pomstiť. Usiluje sa dostať späť do spoločnosti, ale ako ste povedali, má problém sa do nej začleniť a znova sa zamilovať.
Raz som videl rozhovor s Richardom Nixonom, ktorý po afére Watergate povedal, že vás môžu nenávidieť, môžu vás zatlačiť k zemi a ponížiť. No v okamihu, keď to začnete vracať, zožerie vás to zvnútra. A to je pravda.
Nie som si istý, či sa Nixon úplne držal vlastnej rady, ale platí, že ak sa niekto zameria len na pomstu, je to problém. Ale vráťme sa ešte k nakrúcaniu. V Dánsku má vzniknúť verzia svetoznámeho seriálu Koruna (The Crown), ktorá má opísať život kráľovnej Margaréty II., ktorá nedávno abdikovala. Čo si o tom myslíte? Zapojili by ste sa do takého projektu?
S kráľovnou som začal pracovať už pred 10 rokmi. Zapojila sa ako kostýmová dizajnérka do môjho filmu pre Netflix Ehrengard: Umenie zvádzania. S kráľovnou som sa zblížil a vôbec netuším, ako chcú autori poňať tento seriál. Myslím si, že na také niečo je príliš skoro a je stále nažive. Kráľovná je úžasná dáma. Neviem, čo tento seriál dokáže ponúknuť, ale uvidíme.
