Návrat po sto rokoch
Avatar: Posledný vládca vetra je výnimočný najmä tým, že hoci ide o rozprávku, ktorú vysielala stanica pre deti, obsahuje prekvapivo vyspelý príbeh. Svet obývajú štyri národy, z ktorých každý vládne jednému živlu – vietor, voda, zem a oheň. Národy žijú v mieri vďaka existencii avatara – človeka, ktorý dokáže ovládať všetky štyri živly. Vždy keď zomrie, reinkarnuje sa.
Keď sa avatarom stane 12-ročný Aang (Gordon Cormier), vo svete dochádza k veľkej zmene: národ ohňa sa rozhodne prevziať moc. Lord Sozin (Hiro Kanagawa) preto nariadi svojim jednotkám, aby pozabíjali všetkých vzdušných nomádov – vedel totiž, že avatar sa momentálne nachádza medzi nimi.
Aang sa tomuto masakru vyhne a na sto rokov zostane zmrazený v ľade spolu so svojím verným spoločníkom, lietajúcim bizónom menom Appa. Prebudí sa až po tom, čo ho nájdu súrodenci z Južného vodného kmeňa, Katara (Kiawentiio) a Sokka (Ian Ousley). Aang sa musí vyrovnať s tým, že prišiel o všetkých priateľov a blízkych, a že je posledným vládcom vetra. Jeho úlohou je naučiť sa ovládať ostatné živly a opäť nastoliť mier.
V ceste mu stojí množstvo prekážok vrátane princa Zuka (Dallas Liu). Jeho otec, Lord Ozai (Daniel Dae Kim), ho totiž vyhnal s podmienkou, že sa môže vrátiť až vtedy, keď sa mu podarí nájsť avatara. Zuka sprevádza jeho múdry a priateľský strýko Iroh (Paul Sun-Hyung Lee), ktorý sa snaží krotiť jeho prudkú povahu.
Inšpirácia Áziou
Jedným z najväčších problémov filmového spracovania Avatara bolo jeho obsadenie. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že pôvodná predloha je japonské anime: jednotlivé národy totiž vychádzajú z tých ázijských. Vodné kmene sú inšpirované Inuitmi, vzdušní nomádi kultúrami z oblasti Himalájí, Kráľovstvo zeme starovekou Čínou a Národ ohňa imperialistickým Japonskom.
Vo filme M. Night Shyamalana nie sú tieto kultúry vôbec reprezentované – celé obsadenie je belošské. Tvorcovia seriálu túto základnú chybu napravili.
Okrem toho si dali záležať aj na vizuálnej stránke, choreografii a špeciálnych efektoch. Na seriál sa pozerá naozaj dobre, aj keď diváka občas vyruší do očí bijúci mejkap či parochňa. Nad tým sa však ešte dá privrieť oko – horšie je to však so samotným príbehom a scenárom.
Čítajte viac Recenzia: Shyamalanove filmy už nie sú tým, čím bývali
Nikto zrejme nečakal, že by sa tvorcovia držali pôvodného materiálu od slova do slova. Niektoré zmeny, ktoré zaviedli, seriálu dokonca pomohli. Dobrým príkladom je príbeh Zukovej posádky a toho, ako sa k nemu vlastne dostala. Na druhej strane však v deji chýba niekoľko podstatných prvkov, akým je napríklad Aangov vzdušný vír, na ktorom často jazdí a blázni sa – v adaptácii vidíme len jednu krátku scénu. Možno je to náročné z hľadiska efektov.
Oveľa podstatnejšou zmenou však je to, že Aang sa za celý čas vôbec neučí ovládať vodu. Prvá séria animovanej predlohy sa nazýva Kniha prvá: Voda, a ide v nej predovšetkým o to, že sa Aang učí narábať s týmto živlom. V hranom seriáli na to však akosi nemá čas – a to je ďalší problém.
Suki ako pobláznená pubertiačka
Zachytiť všetky udalosti, ktoré sa odohrali v Knihe prvej, je nepochybne náročná úloha. Najlepším riešením by bolo zvýšenie počtu epizód z ôsmich aspoň na desať či dvanásť. Dej prvej série sa totiž zdá byť akýsi príliš uponáhľaný, čoho dôsledkom sú nepresvedčivé dialógy a strata čara, ktoré v sebe Avatar má.
Jeho základným pilierom je priateľstvo trojice hlavných postáv. V seriáli však absentujú momenty, kedy by sa spolu len tak zhovárali, žartovali a dostávali sa do vtipných situácií. Namiesto toho sa ženú z jednej nebezpečnej situácie do druhej, a hoci ich to stmeľuje, čosi tam predsa len chýba. Nehovoriac o tom, že takmer vôbec nevidíme ich interakciu s Appom.
Herci si nevedia poradiť s nemotorným scenárom, hoci ich výkony nie sú zlé. Keď si pozriete akékoľvek spoločné interview, zistíte, že medzi sebou majú takú chémiu, akú by ich postavy mali mať – tvorcovia tak vlastnou chybou premrhali ich výnimočný potenciál.
Katara, ktorá je v animovanom seriáli veľmi komplexnou postavou, pôsobí jednotvárne a nezaujímavo. Suki (Maria Zhang) je zasa smiešnou paródiou na pobláznenú pubertiačku, ktorá sa zamiluje v priebehu troch minút. To, čo s jej postavou spravili, je takmer urážlivé, a mnohých fanúšikov to právom pobúrilo.
Pocta zosnulému hercovi
Avatar: Posledný vládca vetra však nie je ani zďaleka taký zlý, ako film z roku 2010. Fanúšik, ktorý túži po nostalgii a nemá príliš vysoké nároky, si netflixovú adaptáciu obľúbi. Jej súčasťou sú dojemné momenty, úžasné súboje, očarujúce kultúry, množstvo drobných detailov a, samozrejme, legendárny predavač s kapustou (James Sie). Seriál sa venuje témam zodpovednosti, pocitov viny, straty, odcudzenia sa, priateľstva a hľadania seba samého.
Podobne, ako v pôvodnej verzii, aj tu je najlepšou postavou strýko Iroh. Tvorcovia v rámci jednej epizódy vzdali poctu hercovi Makovi Iwamatsuovi, ktorý ho daboval – a to piesňou Leaves from the Vine, ktorú naspieval do animovanej predlohy tesne pred svojou smrťou v roku 2006. Kto pri jej tónoch nevyronil aspoň jednu slzu, nie je skutočným fanúšikom.
Zostáva dúfať, že sa tvorcovia poučia zo svojich chýb, a na druhej sérii si dajú viac záležať. Stačilo by, keby trochu zvoľnili tempo a kládli väčší dôraz na jednotlivé postavy a ich vzájomné vzťahy. Odklon od predlohy nemusí byť problémom, pokiaľ nie je zásadný.
Adaptovať taký precízne prepracovaný príbeh, akým je Avatar: Posledný vládca vetra, určite nie je jednoduché. Verme, že s príchodom obľúbenej postavy Toph, ktorá by sa mala objaviť v druhej sérii, to bude lepšie.
