Aj toto je Severná Kórea. Z utópie sa uteká, lebo ide o život

Je známe, že vedenie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ako sa tento komunistický štát honosne nazýva, prísne stráži nielen svojich obyvateľov, ale aj to, čo sa o ich živote – alebo skôr existencii – dostane von do sveta.

Ak aj do krajiny vpustia filmový štáb zo zahraničia, dovolia mu nakrúcať iba to, čo vopred pripravia – potemkinovské divadlo so šťastnými občanmi velebiacimi milovaného vodcu Kim Čong-una.

Dielo americkej režisérky Madeleine Gavinovej ponúka celkom odlišný pohľad. Šokujúci, smutný a desivý. Pretože taká je realita v Severnej Kórei. Všetky zábery vo filme sú autentické, takže označenie „geopolitický triler zo skutočného života“ nie je vôbec nadnesené.

Čítajte viac V KĽDR verejne odsudzujú chlapcov k núteným prácam, tvrdí BBC a zverejnila zábery

Hlavným hrdinom je juhokórejský pastor Kim Sungun z Calebovej misie v Soule, ktorý pomocou siete spolupracovníkov organizuje úteky zo Severnej Kórey. Za posledných desať rokov pomohol emigrovať už vyše tisíc odvážlivcom.

Diváci môžu sledovať dva príbehy – záchranu päťčlennej rodiny, ktorá sa rozhodla ujsť z „komunistického raja“, a boj zúfalej matky o syna.

Tieto dve dejové línie dopĺňajú spomienky severokórejských utečencov na hlad a kruté pomery v domovine, rozprávanie odborníkov o diktatúre Kim Čong-una alebo tajne nafilmové scény z KĽDR (ukazujú napríklad verejné popravy či týranie zadržaných utečencov).

Gavinová, ktorá väčšinu kariéry strávila v strižni, a Útek z utópie je iba jej tretím filmom, urobila znamenitú prácu. Hoci má jej dielo takmer dve hodiny, nenudí. Napínavý je najmä osud severokórejskej rodiny, 80-ročnej babičky a rodičov s dvoma malými dcérami.

Po tom, čo utiekli do Číny, nemajú zďaleka vyhraté. Ak by ich chytili policajti, vrátili by ich do Severnej Kórey, kde by skončili v trestaneckých táboroch. Lenže veriť sa nedá ani bežným Číňanom, za udanie utečencov by dostali štedrú odmenu.

Vystrašená rodina sa preto skrýva a nevie, čo si počať. Vtedy prichádza na pomoc pastor Kim. Spojí sa s rodinou a má plán – cez územie Číny, Vietnamu a Laosu, kde sú stále v ohrození, chce všetkých previesť do Thajska. Divák tú strastiplnú cestu absolvuje s nimi, pričom netuší, ako to dopadne. Podarí sa rodine dostať do bezpečia?

Čítajte viac Radšej smrť. Denník v KĽDR prirovnal zahraničnú pomoc k otrávenému cukríku

O emócie nie je núdza ani pri ďalšej postave – zronenej žene, ktorej sa síce podarilo ujsť zo Severnej Kórey, ale musela tam nechať teraz už 17-ročného syna. A ten prešiel hranice s Čínou, aby sa s ňou stretol, no miestne úrady ho zadržali.

V dokumente je i zopár úsmevných momentov. Ako keď severokórejská babka v hotelovej izbe vo Vietname prekvapene zvolá: „Pozrite, majú tu tabuľu!“ A ukazuje na LCD televízor. Alebo keď sa rodina čuduje, čo sú to grepy a mandarínky. A starenka, ktorej celý život „vymývali mozog“, ešte aj po emigrácii ospevuje milovaného maršala Kim Čong-una.

Diváci sa tiež dozvedia, že na verejné popravy v KĽDR vodia i sedemročných školákov, že každá severokórejská domácnosť musí mať na stene portréty oslavovaných vodcov a úrady náhodne kontrolujú, či z nich utierajú prach, alebo že ľudia nemôžu len tak vyhodiť ani svoje výkaly – keďže niet umelých hnojív, treba ich vyzbierať a odovzdať roľníkom. Kto ich prinesie málo, má problém, preto ich občas kradnú.

Čítajte viac Do Pchjongjangu pricestoval Gérard Depardieu, bude sláviť 70 rokov štátu

Gavinovej dielo sa naozaj vydarilo. Jej prístup je citlivý a empatický. Reportáže dopĺňa faktami, spovede aktérov vyznievajú ako psychologická sonda do ich myslenia, čo pomáha pochopiť drsné podmienky v KĽDR.

Režisérka priznáva, že nechcela ukazovať to, čím sa chváli samotný režim, teda jadrové hlavice, veľkolepé prehliadky a uctievanie „veľkého vodcu“.

„Pre mňa bolo dôležité nielen vyhnúť sa tomu všetkému, ale ísť ešte ďalej. Pripomenúť svetu, že v tom režime žije 26 miliónov ľudských bytostí a títo ľudia majú svoje túžby, obavy a názory tak ako my ostatní,“ vysvetlila filmárka.