Návštevníka zaujme už netradičným spôsobom inštalácie. Obrazy nevisia – ako zvyčajne – na stenách. Vznášajú sa akoby vo vzduchoprázdne. Nie je to prvý raz, čo Dorota Sadovská skúša netradičné spôsoby inštalácie. „Na začiatku bola otázka, či môžu byť obrazy prezentované aj mimo steny. Čoraz dôslednejšie si uvedomujem, že obraz mám chápať ako celok, nie iba ako prezentačnú plochu pre maľbu,“ povedala výtvarníčka, ktorá onedlho oslávi štyridsiatku.
Provokujú ju všetky tabu, ktoré v spoločnosti rezonujú. „Sexuálne tabu už dnes nie je také silné. Skôr okolo duchovnej alebo náboženskej výpovede chodíme ako mačka okolo horúcej kaše,“ povedala Dorota Sadovská. V polovici deväťdesiatych rokov maľovala svätcov, teraz sa „zahľadela“ do anjelov.
„Nie sú to nebeské, duchovné a netelesné bytosti, prostredníci medzi Bohom a ľuďmi vo význame, ako ich tradujú legendy i náboženstvá. Ich vonkajšie stvárnenie – reprezentácia – je iné. Nemajú krídla a ak sa im bližšie prizrieme, zistíme, že sú to vlastne chlapi, nahí muži,“ uviedla kurátorka Katarína Bajcurová.
Obrazom Doroty Sadovskej takmer vždy dominuje ľudské telo. „Telo je človeku to najbližšie, najľudskejšie. Nedokáže sa z neho vyzliecť. Cez telo prežívame i duchovné veci. Je to vlastne aj moja otázka. Prečo sa telesnosťou zaoberám? Keby som však poznala definitívnu odpoveď, už by ma nezaujímalo,“ vysvetlila laureátka Ceny Martina Benku, Ceny Tatra banky a finalistka súťaže Cena Oskára Čepana.
Pre každého anjela našla Dorota Sadovská predobraz vo svete smrteľníkov. Medzi priateľmi, ktorí jej ako figuranti pózujú pred fotoaparátom. „Fotografia je pre mňa niekedy akoby skica, prvotný nápad alebo impulz pre niečo ďalšie. Fotoaparát je pre mňa záznamník,“ povedala Dorota Sadovská. Jej maľba je hyperrealistická. Pracuje so svetlom a tieňom, s perspektívou aj deformáciou tiel, čím podľa kurátorky otvára ďalšiu znepokojujúcu dimenziu obraznosti jej diel.
„Ľudské sa pokúša konfrontovať s telesným, konkrétne s reálnym a ideálnym, uchopiteľné s neuchopiteľným, aby vypovedala alebo sa aspoň priblížila k postihnutiu odvekej otázky o vzťahu tela a ducha,“ dodala Katarína Bajcurová.
