Igor Malijevský odkrýva znamenia

Stromy v parku. Kmeň toho v popredí už veľa pamätá. Tieň na jeho kôre maľuje čerňou dievčatko na hojdačke. Obraz Madony. Na čele svätice sa prechádza mucha. Vysokánsky múr, z ktorého už dávno opadala omietka. Ostala len kolmica holých tehál, ktoré zdobia tiene putujúcich mrakov. Aj tieto fotografie - spolu s vyše sedemdesiatimi ďalšími - vystavuje Igor Malijevský v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. Výber z viacerých cyklov nazval Tmavé štvorce a iné práce.

19.02.2013 16:00
igor malijevsky Sudička Foto:
Igor Malijevský: Sudička
debata

„Dobrá fotografia musí zachytávať niečo, čo nevidieť. Inak je to nuda. Je tisíc prostriedkov, ako to urobiť, potrebujete na to hlavne fantáziu,“ tvrdí Igor Malijevský. Jeho fotografie poznajú cez výstavy v Číne, Južnej Kórei, Spojených štátoch amerických, Nemecku, Maďarsku a, samozrejme, v Česku. Jeho diela sú v umeleckých zbierkach v Dánsku, USA a ďalších, zastupujú ho galérie v New Yorku a Dallase. V Bratislave vystavuje po prvý raz – ako neveľmi známy autor.

Keďže ho pozná svet, je veľmi dobré, že sa s jeho tvorbou môže oboznámiť aj slovenské publikum. Básnik, prozaik a umelecký fotograf študoval teoretickú fyziku na MFF UK v Prahe. K tomu si pridal niekoľko ročníkov filozofie. Literatúre a fotografii sa venuje už osemnásť rokov. A priťahuje ho aj muzika, je členom hudobnej skupiny Hlinomazův apetit.

„Svet je pretkaný znameniami. Nič sa nestane, ak niektoré prehliadneme. Prehliadame ich dokonca väčšinu, tak ako hubár v lese prehliadne väčšinu hríbikov. Je však nešťastím, ak nie sme schopní alebo ochotní ich čítať vôbec,“ konštatuje Igor Malijevský. Znamenia hľadá, kade chodí. Objavuje ich v zákutiach mnohých európskych miest, ktoré prešiel s fotoaparátom. Alebo v mestských interiéroch či chrámoch.

Igor Malijevský na vernisáži svojej výstavy v... Foto: Peter Procházka
Igor Malijevsky Igor Malijevský na vernisáži svojej výstavy v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.

Vľavo hodiny, pod nimi stojí muž. Vpravo nedočkavá rozostrená postava. Na druhej fotografii sa mení len pravá časť – je na nej túliaca sa dvojica. Čakajúci sa dočkal. Okno starej chalupy. V jednom obdĺžniku vykúka spoza skla pes, v druhom zvedavé chlapča. Spovednica v útrobách chrámu. Na sklenených dverách vykresľuje sliepňavé svetlo spovedajúceho sa aj kňaza. Ošarpaná vila, na kamennej cestičke sa preháňajú mačky. Mačka vôbec patrí k jeho obľúbeným motívom, jednu objavil dokonca aj na portugalskom pobreží.

Igorovi Malijevskému počarila čiernobiela fotografia. Vystačí si s málom farebných odtieňov. Čiernou, bielou a nekonečnými valérmi sivej však dokáže vyrozprávať príbehy, pulzujúce mágiou a tajomstvom. Je v nich kus nostalgie aj obdiv k dielam ľudského umu. V mestskej scenérii objavuje až surrealistické obrazy. Vidí totiž situácie, okolo ktorých chodí väčšina z nás bez povšimnutia. Výstava Igora Malijevského Tmavé štvorce a iné práce bude v Stredoeurópskom dome fotografie do 10. marca. Patrí do kategórie tých, ktoré rozhodne treba vidieť.

debata chyba