Skratka ŠUR ukrýva názov Škola umeleckých remesiel. Bola to prvá verejná výtvarná škola na Slovensku. Založila ju v roku 1928 Obchodná a priemyselná komora, zakladateľom bol Josef Vydra. „Poviem jednoducho, prechádzala zo stredoveku do novoveku. Na Slovensko priniesla to, čo urobil Bauhaus v Nemecku, aj keď bola "šurka“ iná, ako pripomína kurátorka výstavy Iva Mojžišová," povedal Václav Macek, riaditeľ Stredoeurópskeho domu fotografie, ktorý projekt zorganizoval.
„Dovtedy robili umelci to, čo sa páčilo ľuďom. Škola umeleckých remesiel prišla s tým, že nie. Užité umenie musí byť účelné a pekné. Nie je napríklad potrebné, aby mal nožík na sebe ornamenty, ale aby sa s ním dalo dobre krájať – a aby bol pekný,“ pokračoval Václav Macek. Výstava približuje príbeh školy, ktorá zohrala na slovenskej výtvarnej scéne nesmierne významnú úlohu. Priniesla do Bratislavy všetko, čím aktuálne žilo výtvarné umenie v Európe. Inšpiračné zdroje avantgárd vidno na vystavených dielach.
Plicka viedol prvú filmovú školu
Zakladateľ školy Josef Vydra vyštudoval dejiny umenia na pražskej Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Od roku 1919 pôsobil ako referent pre výtvarné a ľudové umenie pri vládnom komisariáte pre zachovanie umeleckých pamiatok v Bratislave. Do novozaloženej školy veľmi starostlivo vyberal pedagógov. Mladých a talentovaných.
Boli medzi nimi aj Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, František Malý, Júlia Horová, František Tröster či Karel Plicka. Aj Jaromír Funke. „Mal na výber, buď bude učiť na Bauhause s Moholy-Nagyom, alebo v Bratislave. Moholy-Nagy sa bál, že Funke bude veľká konkurencia, tak prišiel do Bratislavy,“ vysvetlil Václav Macek.
Školu umeleckých remesiel tvorilo desať oddelení. Expozícia ich predstavuje v samostatných kapitolách. Od oddelenia pre odevnú kultúru, aranžérskeho a reklamného oddelenia cez kovorobné, drevorobné a keramické až po oddelenie grafiky, fotografie a filmu. Napríklad oddelenie pre odevnú kultúru sa venovalo výlučne dámskym odevom a doplnkom.
Reklamné oddelenie, ktoré viedol Mikuláš Galanda, bolo určené pre reklamných aranžérov a vyučovala sa tam reklamná grafika a plagátová tvorba. V grafickom oddelení vychovával Zdeněk Rossmann reklamných grafikov, typografov a knihárov. Jaromír Funke viedol oddelenie fotografické a zameriaval sa najmä na reklamnú a výtvarnú fotografiu a portrét. Ľudovít Fulla viedol oddelenie maliarske, kde sa venoval menej známym technikám. Pre vybraných talentovaných žiakov viedol kurzy figurálneho kreslenia.
Hoci o oddelení filmu uvažoval Josef Vydra dlhšie, vzniklo ako posledné. Až v roku 1938 ako oddelenie filmu a kinetickej fotografie. Zaviedol ho a viedol Karel Plicka. Bola to vôbec prvá filmová škola v bývalom Československu.
Raritou „šurky“ boli detské kurzy, ktorých cieľom bolo vzbudiť v deťoch záujem o umenie. Viedol ich Janko Alexy. V štyroch ateliéroch sa venovali maľbe, keramike a plastike, tkaniu a kresbe.
Školu nečakane zrušili
Proti dekorativizmu postavila Škola umeleckých remesiel jednoduchosť elementárneho tvaru. Proti luxusu účelnosť. Proti individualizmu kolektívnu tvorbu. Jej pôsobenie však trvalo len jedenásť rokov. Pretože 1. októbra 1939 na príkaz ministerstva školstva a národnej osvety slovenského štátu prestala existovať. Hoci „šurku“ zrušili nečakane, aj v nasledujúcich desaťročiach to bola scola non grata.
Organizátorom výstavy sa podarilo získať nielen fotografie, časopisy a publikácie, ale aj priestorové objekty. Ako napríklad Trösterove architektonické modely k inscenáciám Bílá nemoc a Kráľ Svätopluk, ktoré hralo Slovenské národné divadlo. A vystavené sú nielen diela pedagógov, ale aj študentov.
Výstava Škola moderného umenia – ŠUR 1928 až 1939 bude v Múzeu mesta Bratislavy do 1. septembra. Vyšla k nej aj rovnomenná publikácia z pera kurátorky Ivy Mojžišovej.
