Marianna Maczová hovorí, že VŠVU jej dala čas dospieť, sformovať a sformulovať svoje názory: "Bola a je to škola, do ktorej rada chodím. Táto škola je veľmi ľudská, každý má svoje meno a hľadá prostriedky, akými sa chce umelecky alebo architektonicky vyjadriť. Alebo – vyjadriť sa vôbec. Našla som tam podobne zmýšľajúcich ľudí, a teda veľa priateľov. A samozrejme, veľa inšpirácie a sebavedomia. A ako si predstavujem svoju ďalšiu profesijnú dráhu? V roku 2010 v ateliéri na Hviezdoslavovom námestí sme ja a tri ďalšie spolužiačky založili kreatívnu platformu Woven. To je jedna z odpovedí na túto otázku. V našich aktivitách, ako sú organizovanie workshopov, spolupráca s galériami alebo navrhovanie, chcem byť určite aktívna aj naďalej.
Ďalšou konkrétnou odpoveďou je stáž v oblasti architektúry v Austrálii, na ktorú nastupujem v novembri. Okrem konkrétnych plánov som teraz po ukončení štúdia hlavne celkom rada, ak viem, že architektúru robiť chcem. Najzlomovejšie je uvedomiť si, že architektúra môže byť takmer vo všetkom, pretože po šiestich rokoch štúdia už viac-menej myslíte a vidíte svet ako architekt. A aký mám vzor? Človek, ktorý ma inšpiroval k štúdiu architektúry a je mojím vzorom, bola učiteľka, maliarka Mária Klimanova, ku ktorej som chodila na výtvarnú od svojich siedmich rokov. Ďalšími výraznými inšpirátormi a vzormi boli vždy skôr ľudia mne blízki, ako veľké mená svetovej architektúry. Napríklad profesor Michel Vernes, francúzsky teoretik architektúry a maliar, alebo aj učitelia priamo zo školy, teoretik architektúry Marian Zervan a vedúci mojej diplomovej práce architekt Peter Stec. Okrem nich mám naozaj rada architektúru Alvara Aalta, Álvara Sizu a viacerých japonskych ateliérov."
