Prechádzka po vilovej štvrti je príjemná, lebo na človeka sála teplo obydlia, ktoré nie je len tuctovým bytom, ale vypovedá niečo o obyvateľovi. Pekné záhrady, vynaliezavá architektúra, sústredenie sa na detail, vkusné ploty, to všetko teší pohľad nielen domácich, ale aj okoloidúcich. Vilová štvrť je vlastne permanentná výstava ľudského ducha premietnutého do najhutnejších materiálov – tehál, betónu, skla, dreva, kameňa…
Vila sa podobá na svojho človeka
Ak sa hovorí, že majiteľ a psík sa na seba podobajú, niečo podobné platí o vilách. Vyjadrujú "svojho človeka“. Ako napríklad pasovala k Albínovi Brunovskému jeho vila podobná zámočku s vežou! Alebo ako perfektne sa vynímala maliarka Lea Mrázová vo veselom letohrádku, kde maľovala rozvlnené portréty! Vladimír Kompánek ma vítal vo svojej uzavretej vile ako hrdý hradný pán, sochárka Erna Masarovičová prezentovala svoj dom pyšne ako sochu, Miroslav Cipár si vytvoril pracovný "kút“ na galérii svojho priestorovo poprepájaného obydlia a usmieva sa odtiaľ na prichádzajúceho.
Výtvarníci Viera Gergeľová a Ján Lebiš mali zasa vilu s dokonale mystickou atmosférou, záhradu s inšpirujúcim zelenkavým prítmím. Architekt Svetko ma zasa vo svojej rozľahlej vile prekvapujúco upozornil na malé chladivé átrium, kde najradšej sedávali, u Milana Rúfusa bol s nami pri rozhovore krásny výhľad z okna a v interiéri jeho modernej vily bolo prítomné niečo ľudové, Margita Figuli pôsobila vo svojej vile ešte drobnejšie než v skutočnosti je, u grafika Oresta Dubaya to voňalo čajom, ktorého mal veľkú zbierku…
Tam, kde bývajú múzy
Čaj síce veľa miesta nezaberie, ale inak sú vily dobré miesto na bývanie aj tým, že umožňujú zberateľstvo, že je v nich miesto na obrazy, sochy, vitríny, na veľké jedálenské stoly. Vila dotvára osobnosť a osobnosť vytvára vilu. Nie je to obyčajný dom, je to zhmotnená ctižiadosť, myšlienka, umelecké dielo, ktoré provokuje ambície.
Vila je sen o bývaní, ale nie každému sa splní a nie každý ho má. Niekto ešte na vilu nedozrel, alebo má radšej slobodu a nechce sa pripútať (financiami, zodpovednosťou) k niečomu takému, ako je rodinná vila. Tá je vhodná pre ľudí, ktorí sa usadia, ktorí pracujú v umení, alebo podobnom povolaní a hľadajú pokoj a stálosť. Je to miesto, kde sa darí múzam a tieto múzy robia dobre celému mestu. O mnohých z týchto víl napísali vo svojej knihe Vily nad Bratislavou Tomáš Berka a Ján M. Bahna. Zmapovali vilové štvrte Bratislavy, nafotili jednotlivé objekty, doplnili historickými dokumentmi. Vznikla tak publikácia plná príbehov a krásy. Prechádzka touto knihou stojí za to.
