Košickú modernu odkliali

Motívy každodenného života a výjavy bez pátosu maľoval Anton Jaszusch už začiatkom 20. storočia. Musel však narukovať, bol na talianskom a ruskom fronte, kde sa dostal do zajatia. Do Košíc sa zo Sibíri cez Ďaleký východ vrátil až v roku 1920 a znovu mohol maľovať. Stal sa vedúcou a formujúcou osobnosťou košickej moderny. Je aj najvýraznejšou osobnosťou výstavy Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.

22.12.2013 09:00
Alexander Bortnyik. Portrét Jozefa Poláka Foto:
Alexander Bortnyik. Portrét Jozefa Poláka
debata (3)

„Košická moderna, to bolo obdobie dvadsiatych rokov 20. storočia, keď sa Košice stali centrom medzinárodného umenia. Do Košíc vtedy prišiel Josef Polák, ktorý bol židovského pôvodu, a začal v meste rozvíjať čulý kultúrny život. Vďaka priaznivej politicko-spoločenskej situácii začali do mesta prichádzať perzekvovaní umelci, ktorí hľadali miesto úniku. Polák im poskytoval podmienky na tvorbu,“ povedala kurátorka výstavy Lena Lešková. Výstavu pripravila spolu s kurátorkou Zuzanou Bartošovou.

Výtvarníci, ktorí zväčša nepochádzali z Košíc. Predtým, ako sa tam usadili, patrili do umeleckých kruhov iných európskych miest. Niektorí sa v meste zdržali len niekoľko mesiacov, iní sa v meste usadili. Expozícia prezentuje výber z tvorby šiestich maliarov: Antona Jaszuscha, Konštantína Bauera, Alexandra Bortnyika, Františka Foltýna, Eugena Króna a Gejzu Schillera. Pre komplexnejšiu predstavu o ich umeleckej tvorbe sú vystavené aj diela, ktoré vytvorili v prvom desaťročí aj tridsiatych rokov 20. storočia. Aj tak možno dešifrovať pojem presahy v názve výstavy.

Nespájal ich spoločný program, nepodpísali spoločný manifest. Boli to umelecké individuality, ktoré tvorivo nadväzovali na výboje avantgardných hnutí. Namiesto obrazu krajiny ich zaujímali mestské motívy. Krónovu tvorbu charakterizoval civilizmus. „Nachádzame uňho architektúru alebo postavu anonymného nahého muža ako moderný povojnový prvok. Schiller zobrazoval kaviarenský život, ktorým vtedy Košice pulzovali. U Bauera vidíme sociálnu tematiku, zaujímal ho údel robotníkov a chudoby. Najväčšou osobnosťou bol Jaszusch, ktorý dospel až k zobrazeniu univerza a kozmu, čo bolo vtedy veľmi moderné,“ pokračovala kurátorka.

Galéria oslovila viac ako tri desiatky umeleckých inštitúcií od Museum of Modern Art v New Yorku až po Zakarpatské oblastné múzeum umenia Jozefa Bokšaya v Užhorode. Vystavených je 250 diel, zapožičaných zo slovenských a zahraničných galérií, múzeí aj súkromných zberateľov. „Aby si návštevník vedel predstaviť situáciu na košickej umeleckej scéne tých čias, prezentujeme v expozícii aj ukážky z dobových výstav, napríklad Tvrdošijných či Umeleckej besedy slovenskej,“ spomenula Lena Lešková.

„Realizáciou projektu Košická moderna – od sympózia cez vydanie knihy až po výstavu – predstavujeme po prvýkrát v histórii ucelený obraz o výtvarnom umení Košíc z pohľadu súčasnej kunsthistórie na medzinárodnej úrovni. Takmer po sto rokoch prinášame toto poznanie ako neoddeliteľnú súčasť európskej klasickej moderny,“ dodala kurátorka.

Výstava Košická moderna a jej presahy bude vo Východoslovenskej galérii v Košiciach do 18. mája 2014.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #moderna #Kočice