„Mne sa páči ten proces, keď maľujem, a všetky tie veci okolo. Mne sa moje obrazy nepáčia, mne sa páči ten proces, keď to maľujem a tie všetky veci okolo. Výsledok, to je už vzácnosť,“ povedal Vladimír Popovič, ktorý na výtvarnú scénu vstupoval v „zlatých šesťdesiatych“. „Mne je úplne jedno, či maľujem stenu, alebo obraz. Pocit je rovnaký, držím v ruke štetec a niečo natieram,“ pridal Viktor Frešo, ktorý vstúpil na scénu až na prelome storočí.
Hoci oboch výtvarníkov delí časový oblúk tridsiatich piatich rokov, spája ich skúsenosť so skupinovou spoluprácou. Vladimír Popovič sa výrazne podieľal na výtvarnej stránke Havettovho filmu Slávnosť v botanickej záhrade a v „divadle obrazov“ presadzoval spojenie slova, obrazu a hudby. „Dôležité je pracovať s umelcami, ktorí sú vám blízki,“ spomenul Viktor Frešo, ktorý bol súčasťou skupín Egoart, Binder Fresh, Fifty – Fifty Group aj Lobby Group.
„V spoločnej maliarskej debate, ktorá vznikla v roku 2012, majú zreteľne rozdielne úlohy a temperamenty. Kým Frešo je skôr režisérom obrazového poľa s razantným expresívnym gestom, masívnym farebným podkladom, Popovič vystupuje v roli rozprávača, animátora zdieľaného obrazu na plátne. Jeho hlavne ženské postavy vytvárajú imaginárne figurálne príbehy, takmer filmové sekvencie či sled snímok,“ uviedol kurátor Vladimír Beskid.
Výstava Freshpop Vladimíra Popoviča a Viktora Freša, prezentujúca inšpiratívne výsledky vzájomnej spolupráce, bude v bratislavskej Roman Fecik Gallery do 17. januára.
