„Radi pomocou astronómie demonštrujeme rozlúsknutie rôznych hádaniek zo skutočného života. Opýtali sme sa teda: Môžeme pomocou dramatických skál a pozície zapadajúceho slnka určiť, kde a kedy presne Monet namaľoval jedno zo svojich majstrovských diel?“ približuje počiatok tohto vedeckého dobrodružstva americký astronóm a fyzik Donald Olson.
Obraz Útes, Étretat, západ slnka, namaľoval Monet počas svojho trojtýždňového pobytu v Normandii vo februári roku 1883. Podobných obrazov namaľoval niekoľko, lenže iba na tomto zachytil aj disk oranžového podvečerného slnka. Nevdojak tým poskytol súčasným astronómom nenahraditeľný kľúč na rozlúsknutie záhady vzniku tohto obrazu. Vedci sa vypravili do Francúzska, kde dôsledne zmerali topografiu pobrežia, na ktorom sa Monet prechádzal aj tvoril. Našli len jediné miesto, na ktorom výhľad na útes celkom zodpovedal tomu na obraze. Pomocou najmodernejšieho planetárneho softvéru potom vypočítali, že po dráhe, ktorá je zhodná s pozíciou na Monetovom obraze, mohlo slnko putovať jedine 5. februára. Vypočítať presný čas podľa výšky slnka nad horizontom už bola pre astronómov „hračka“.
Dôveru v tento výsledok vedcom poskytujú najmä Monetove tvrdenia, že astronomickým a prírodným javom venoval pri maľovaní dôslednú pozornosť. Zistený čas sa podľa Donalda Olsona od reality môže odchyľovať najviac o jednu minútu.