Adolf Hitler sa považoval nielen za milovníka, ale aj znalca dobrého umenia. Expresionizmus, surrealizmus a iné avantgardy mu však nevoňali a zaumienil si pred ich zhubným vplyvom ochrániť aj svoj vyvolený národ. „Prejavy pomätenej mysle,“ ako nazýval diela, ktorým nerozumel, preto nariadil v rámci dôslednej inventúry v rokoch 1941 až 1942 odstrániť z nemeckých múzeí a galérií. Zoznamy takto vyradených diel sa na rozdiel od nich samotných zachovali až dodnes. Pod príznačnou hlavičkou Entartete kunst (degeneratívne umenie).
Londýnskemu múzeu ich darovala vdova po Harrym Fischerovi, rakúskom zberateľovi kníh o umení, ktorý sám musel utiecť pred nacizmom do Británie. Dosiaľ spisy slúžili najmä kunsthistorikom pri pátraní po osudoch diel, ktoré sa počas vojny v Európe za nevyjasnených okolností stratili. Dnes do nich môže nahliadnuť každý.
Spisy prezrádzajú dôslednú organizáciu práce, pri ktorej vznikli. Diela sú zoradené abecedne podľa ich autora a pri každom je uvedená značka, ktorá prezrádza, čo sa s nimi stalo. Písmeno „T“ znamená, že dielo vymenili, „V“, že ho predali a „X“ označuje dielo, ktoré bolo treba navždy zlikvidovať. Tragikomicky vyznieva najmä zoznam kupcov, ktorí boli ochotní nemecké múzeá tohto podradného umenia zbaviť. Nechýbali medzi nimi vysokí nacistickí pohlavári ako Hermann Göring či Hildebrand Gurlitt, ktorého syn donedávna v mníchovskom byte ukrýval viac ako 1¤400 umeleckých diel – mnohé práve z týchto spisov.
Predstavitelia Victoria and Albert Museum dúfajú, že zverejnené zoznamy pomôžu pôvodným majiteľom zhabaných diel vypátrať ich osud a prípadne sa aj domôcť svojho práva na to, čo sa z nich dochovalo. Kompletné spisy sú v pdf formáte na stránke www.vam.ac.uk.
