Sľubujú to už aj obrázky z pozvánky, na ktorých sú znepokojujúce motívy či naznačené emócie (napr. vyplašené nežné oči, tvár skrytá za zlatou maskou, záhadná ružica a pod.). Kurátorka výstavy Kristína Jarošová o vystavených dielach hovorí: „S pozoruhodnou obrazotvornosťou vrstvia a prelínajú rôznorodé príbehy a pocity, čím dávajú formu beztvarému a neviditeľnému svetu snov, halucinácií, obáv i túžob. V tomto zvláštnom, surreálnom časopriestore sa objavujú aj osamelé figúry bez zjavnej identity a smerovania. Výtvarníci reflektujú rozporuplné nálady v spoločnosti, pocity osamotenia, túžbu po slobode, ako aj morálnu a hodnotovú krízu dnešného sveta. Zároveň sú skôr pozorovateľmi než sudcami, pričom popierajú akúsi absolútnosť a jednoznačnosť javov.“
Hoci teda v skutočnosti práve prichádza jar, výstava je skôr jesenne meditatívna, miestami clivá. Umelci však obyčajne nepodliehajú takýmto náladám naplno, a tak – ako celok – je aj táto expozícia vitálna: „Silné pocity zneistenia, smútku, straty a nebezpečenstva sa prelínajú s protichodnými pocitmi extázy, pôžitku, slobody a vytrženia. Ich kombinácia vyvoláva, podobne ako pri voľnom páde, výbušnú zmes skľučujúceho potešenia, ktorá nás zároveň desí a priťahuje,“ vysvetľuje kurátorka zámer a zmysel názvu výstavy.
A dodáva: „Protichodnosť je aj v pocitoch melanchólie a nostalgie. Hoci sú často spájané so smútkom, zádumčivosťou a depresiou, vystavujúci umelci ukázali aj ich odvrátenú tvár: Stav, keď smútiť je potešením, depresia povznáša a hĺbavé premýšľanie otvára dvere do novej dimenzie. V nej sa môžu i diváci inšpirovať silnými emóciami, nespútanou fantáziou a sebapoznávaním.“ Výstava sa začína vo štvrtok vernisážou o 18. hodine v Troch vežiach na Bajkalskej ulici 9 (Tretia veža, 22. poschodie) v Bratislave, potrvá do 9. marca (denne od 13. do 19. hodiny).
