Silné emócie, vypäté situácie, kontroverzné okamihy. Zachytávať ich na plátne – to jedného z najvýraznejších maliarov súčasnej slovenskej výtvarnej scény nesmierne baví. Nachádza ich aj v biblických i mytologických výjavoch.
„Sú to všeobecne známe, niekedy až sprofanované príbehy, ktoré pozná každý z potenciálnych vnímateľov. Nemusím teda v obraze príbeh vyrozprávať, ale priamo sa k nemu vyjadriť, komentovať ho alebo polemizovať so všeobecným úzusom. Keďže sú tie príbehy známe, môžem byť o stupeň vyššie, preto ich často používam,“ vysvetlil Marek Ormandík, prečo tak často siaha po antických aj staro- či novozákonných témach.
Jeden z novozákonných príbehov rozohráva v cykle Madonnapieta. „Madona s dieťaťom je to najkrajšie, matka s mŕtvym synom to najhroznejšie. Ale v siluete, obryse alebo z diaľky je to vlastne veľmi podobný obraz, podobné uskupenie foriem v obraze. Zamýšľam sa nad tým, či už v madone s dieťaťom nie je signál, ako to dopadne. Deti majú roztiahnuté ruky skoro ako ukrižovaný. Či to už nie je predobraz piety, uzavretý kruh,“ okomentoval hľadanie cyklu Madonnapieta.
V štrnástich zastaveniach Kalvárie pracoval s neobmedzenou farebnosťou. „Chcel som túto tému spracovať, hoci to vyzerá, že som už úplne zapletený do cirkevných a náboženských tematík. Nepovažujem to však za nadviazanie na biblickú tému,“ povedal Marek Ormandík o cykle, ktorý po prvý raz vystavil netradične. Obrazmi lemoval lesnú cestu k svojmu ateliéru.
Sebastian, Golgota… Hrdinovia jeho obrazov sú zväčša nahí. „Oblečenie je pre mňa zavádzajúce. Jednak charakterizuje dobu, jednak spoločenské postavenie. Ide mi o intímnosť a podľa mňa k nej nahota patrí,“ spomenul maliar, ktorý má na konte desiatky výstav a dobrý tucet ocenení. Nevyhýba sa však ani svetským témam: láske, erotike či labyrintu vzťahov.
Čo zložilo jeho Svätých za dedinou na kolená? „Môže to byť naozaj modlitba, môže to byť prosba, môže to byť vzývanie niekoho, môže to byť poddajnosť, pokora, otroctvo, odovzdanie, žiadosť, očistenie – to všetko som tam cítil. Nechcem to presne definovať. Páčila sa mi samotná silueta postavy – je to vlastne hotový piktogram,“ dodal výtvarník, ktorý farbou a energickým gestom vyjadruje vášne, zápasy aj premeny človeka.
Výstava VL, ktorou Marek Ormandík bilancuje, predstavuje najmä výber z tvorby posledných piatich rokov. S jeho vyzývavými, provokujúcimi, no hlavne strhujúcimi dielami možno v trenčianskej Galérii Miloša Alexandra Bazovského viesť dialóg do 15. júna.
Mimochodom, od 20. mája predstaví výber z Ormandíkovej tvorby aj Galéria Kortil v chorvátskej Rijeke.
