„V zahraničí je to bežná záležitosť, že popri veľkom festivale vzniká aj alternatívny,“ povedal riaditeľ festivalu Dušan Kochol.
Témou je tento rok revolučný manifest ako zmysel a zámienka na revoltu, silu, ktorá dokáže zmeniť svet. „Považovali sme za potrebné poukázať na to, že sloboda hlavne umeleckého prejavu je veľmi dôležitá aj dnes v akomkoľvek spoločenskom, sociálnom, kultúrnom alebo osobnom kontexte,“ pokračoval riaditeľ Off festivalu Bratislava.
Je to revolúcia? … alebo len zlé počasie? On-line. Tam to všetko je. Obraz ako sloboda voľby. Názvy troch z dvadsiatich dvoch výstav, z toho šiestich kolektívnych, predstavujú, akým spôsobom reflektovalo tému takmer osemdesiat mladých fotografov zo 17 krajín sveta.
„Niektorí autori reagujú na vojnové konflikty, napríklad Attila Floszmann z Maďarska prezentuje fotografie z Líbye. Iránsky fotograf Armin Amirian zas prináša osobnú výpoveď o tom, aké to je žiť v Iráne. Britský autor Chris Barrett fotografuje v Severnej Kórei a vytvára zaujímavé polaroidy záznamov z televízie, reprezentujúcej totalitný režim,“ vymenoval zopár „najrevolučnejších“ výstav Dušan Kochol.
Z mladej slovenskej fotografickej scény spomenul Moniku Kováčovú, ktorá reflektuje zastúpenie žien v slovenskej armáde, či Martina Ševčoviča a Petra Čintalana, ktorých poetickejší projekt je metaforou vývoja spoločnosti. Niektoré z projektov aktívne nabádajú na obrodu, iné z pozície pasívneho pozorovateľa skúmajú stav spoločnosti.
„Tvorcovia prezentujú rozmanitosť autorského prístupu k téme – od intímnych výpovedí až po prejavy globálneho charakteru. Spolu vytvárajú celok, hlas novej vlny autorov,“ dodal Dušan Kochol. V Pisztoriho paláci potrvajú výstavy 5. ročníka Off festivalu Bratislava do 21. novembra.