Superženy nie sú komiksové postavičky, ale skutočné bytosti, majú však moc ovplyvniť demokraciu na Slovensku. Takto uviedla výstavu Superman bol len jeden, superžien je veľa, riaditeľka Slovensko-českého ženského fondu Viera Klementová. Výstava zobrazujúca 25 žien zo 14 mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú pomoci ženám na mnohých spoločenských platformách po Nitre, Banskej Bystrici a Prešove zavítala aj do Bratislavy. „Projektom Superženy si chceme pripomenúť úspechy, ktoré ženské organizácie dosiahli na Slovensku za dvadsať rokov svojho pôsobenia,“ povedala Viera Klementová a pokračovala: „V dňoch 2. – 9. novembra bude v bratislavskom Auparku prebiehať jedinečná výstava fotografií, na ktorých je zachytených práve týchto 25 výnimočných žien.“
Medzi najväčšie úspechy týchto organizácií určite patrí odtabuizovanie témy násilia páchaného na ženách a presadzovanie zákonov na pomoc ženám. Aktivistky však otvorili aj mnohé iné témy. Aj vďaka ich práci majú ženy a páry stále prístup k možnostiam plánovaného rodičovstva. Zásluhou ženských organizácií vznikla u nás slovenská expertíza v oblasti rodovej rovnosti. A to je len zlomok činností, ktoré organizácie zastrešujú. Medzi Super ženy sa dostali napríklad Romana Schlesinger, Jana Cviková, Jana Juráňová, Zuzana Kiczková, Eva Sopková, Dušana Karlovská, Nicole Fuchsová a mnohé ďalšie.
Jednou z výrazných osobností medzi Super ženami je aj Oľga Pietruchová z OZ Možnosť voľby. „Primárnou oblasťou, ktorej sa venujem, sú reprodukčné práva žien a stále živá diskusia interupcií a práva ženy na vlastné rozhodnutie. Za náš najväčší úspech považujem to, že sa nám podarilo ubrániť súčasný stav, pred obrovskými tlakmi zo stany skupín, ktoré majú silný vplyv v spoločnosti. Ženy stále môžu rozhodovať o svojom živote a o svojom tele. Ľudské práva žien nešli tým smerom, ako napríklad v Poľsku ale zostali sme súčasťou liberálnej Európy.“
Ďalšou Super ženou je napríklad aj Hana Fábry, ktorá už roky bojuje za práva lesieb. „Keď som začínala s projektami pre lesbické ženy, boli na okraji spoločnosti a nemohli byť samé sebou. Keďže sa s týmito ženami stretávam denne, môžem povedať, že čas, ktorý ubehne od momentu, kedy sa na naše združenie nakontaktujú až po moment ich vnútorného oslobodenia, je čoraz kratší a toto obdobie prežívajú čoraz jednoduchšie.“
