Galandovcov totalita zavrhla, dnes sú legendou

Prvá výstava Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá sa konala v roku 1957 v Žiline, riadne rozčerila stojaté vody slovenského výtvarného umenia. Rozhodli sa nadviazať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša A. Bazovského a Cypriána Majerníka. "Lebo oni predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného prejavu," napísali v katalógu k žilinskej výstave.

10.02.2010 15:00
Vladimír Kompánek: Ľudia s koníkom Foto:
Vladimír Kompánek: Ľudia s koníkom
debata

Dobové kritiky mladých umelcov nešetrili a stranícke špičky ich sledovali s nedôverou. Dnes sú legendou. V Galérii mesta Bratislavy dnes otvorili výstavu Galandovci – legendy slovenskej moderny.

„Skupina Mikuláša Galandu prišla v roku 1957 s absolútne novým programom. V čase, keď vládla tvrdá dogma socialistického realizmu, začali tvoriť slobodné umenie. Iné, aké bolo dovtedy. Tematicky sa obracali k vidieku, ale zároveň nadväzovali na moderné európske umenie, ktorého podnety transformovali do svojich diel,“ povedal riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár.

Výstava predstavuje diela, ktoré vznikli v ateliéroch Milana Laluhu, Vladimíra Kompánka, Milana Paštéku, Rudolfa Krivoša, Andreja Barčíka, Andreja Rudavského, Pavla Tótha, Ivana Štubňu a Antona Čuteka do ich posledného spoločného vystúpenia v roku 1968 na výstave v Berlíne. To už ich tvorbu poznalo nielen slovenské, ale aj zahraničné publikum v Európe aj za oceánom. Začiatkom sedemdesiatych rokov dostali galandovci zákaz vystavovať a ich diela nesmeli galérie kupovať.

„Už nikdy spolu všetci nevystavovali, ale vytvorili fantastické diela. Som rád, že niektorí z nich sa dožili tejto výstavy,“ povedal autor projektu Jan Kukal. „Začiatkom sedemdesiatych rokov ma zobral Rudolf Fila k Milanovi Paštékovi, ktorého mal rád. Začal som k Paštékovi chodiť a zistil som, že na ploche sto štvorcových metrov žijú ďalší výtvarníci. Tóth bol sused, aj Kompánek a naproti býval Laluha. Dozvedel som sa, že tvorili skupinu. Začal som ich navštevovať a v období, keď nesmeli vystavovať a mali finančné problémy, som začal zbierať ich diela. Za Barčíkom do Žiliny sme išli s manželkou veľkým fiatom, domov sme sa vracali vlakom. Auto som mu nechal za obrazy z jeho obývačky,“ zaspomínal Kukal.

Viac ako polovica z osemdesiatich obrazov, dvadsiatich kresieb a štyridsiatich plastík pochádza zo súkromných zbierok. Väčšinu z nich zatiaľ verejnosť nemala šancu vidieť. V Mirbachovom paláci vedú dialóg Laluhove obrazy s Kompánkovými drevenými plastikami, Paštékove a Krivošove plátna s Tóthovými sochami, Barčíkove obrazy s plastikami Čuteka a Rudavského.

Výstava Galandovci – legendy slovenskej moderny potrvá v Galérii mesta Bratislavy do 11. apríla.

debata chyba