Milan Knížák riadi českú Národnú galériu už jedenásty rok, hoci na konkurze v roku 1999 skončil tretí. Vtedy zvíťazila politika. Za ten čas sa naučil nebrať vážne nijakú kritiku, takže tvrdú paľbu od mladých výtvarníkov a teoretikov umenia, ktorú podstúpil v nedávnej hodinovej relácii ČT, zvládol ako vždy. Bez námahy. Novinkou však je, že sľúbil odísť do konca roku 2011. Dohodol sa na tom s českým ministrom kultúry Václavom Riedlbauchom, ktorý vo februári vypísal výberové konanie na nového riaditeľa českej Národnej galérie. Dnes je posledný deň na odovzdanie prihlášky.
Na Slovensku ministerstvo kultúry zverejnilo oznam o konkurze pred týždňom, uzávierku prihlášok určilo na druhú polovicu apríla a prvé zasadanie komisie – na máj. Bývalá riaditeľka SNG Katarína Bajcurová, ktorá nastúpila do funkcie v rovnakom roku ako jej český kolega, sa vlani sama rozhodla vymeniť tento post za miesto kurátorky v tejto galérii. No hneď mesiac po jej odchode vznikla výzva Dvadsať rokov po nežnej neprebehlo, ktorá navrhuje sprísnenie odborných nárokov na kandidáta.
Slovenská výzva sa teda odohráva v akejsi „preventívnej“ rovine. Podpísali ju stovky umelcov, kurátorov, kritikov aj pedagógov, lebo im išlo o nastavenie ministerských kritérií konkurzu. No na výzvu podráždene a ironicky zareagovali otvorenými listami práve Katarína Bajcurová a jej nástupkyňa – v súčasnosti poverená riaditeľka galérie Alexandra Kusá.
Zástupcovia ministerstva – riaditelia sekcií umenia Peter Kováč a kultúrneho dedičstva Pavol Šimunič – však debatovali s autormi výzvy bez problémov. Časť pripomienok verejnosti do podmienok konkurzu vsunuli, ale zásadné požiadavky – otvorenosť konkurzu, medzinárodnú porotu a obmedzenie dĺžky funkcie riaditeľa na päť rokov – nie. Naopak skrátili čas povinnej riadiacej praxe z piatich rokov na štyri. V podstate maličkosť, no podozrievavé publikom hovorí o šití podmienok na mieru už vopred určenej postave.Na verejnej diskusii v A4 Pavol Šimunič trval na tom, že konkurz na riaditeľa SNG musí byť neverejný, aby nepoctivý kandidát nemohol vykrádať iných. Alebo, aby si všetci kandidáti navzájom nekradli myšlienky? Už ani neviem. No čitateľ to môže posúdiť aj sám, keď si pozrie záznam debát na stránke výzvy.
Riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Pavol Šimunič sa nenechal „pomýliť“ ani úspešnou verejnou voľbou nového riaditeľa SND Ondreja Šotha, ktorú mal na starosti jeho kolega Peter Kováč. Ten – za sekciu umenia – stanovil podľa rovnakého zákona päťročné trvanie funkcie, medzinárodnú porotu aj verejnú prezentáciu.
„Iniciátori výzvy, ako aj AICA sa od začiatku snažili pozitívne prispieť k dlhodobo neriešenému problému SNG, ignorovanie nastolenej diskusie ale už dnes nebude možné. Návrhy vypracované AICA minister kultúry M. Maďarič ocenil, prísľub zapracovať ich do podmienok výberového konania na post generálneho riaditeľa SNG sa ale z väčšej časti neodvážil,“ hovorí Juraj Čarný – galerista a člen AICA, prestížnej Medzinárodnej asociácie kritikov umenia.
Skeptickým signatárom výzvy zostáva iba tajne dúfať, že ministerstvo v máji zverejní aspoň členov poroty.
V Česku porotcov poznáme už dnes. Ich mená „visia“ na internetových stránkach úradu a medzi univerzitnými pedagógmi a historikmi umenia sú tu mená riaditeľov galérií viedenskej Albertiny, múzea Astrup Fearnley v Osle či Múzea moderného umenia v Saint-Etienne.
Čas na zmenu – tak sa volá iniciatíva nespokojných kultúrnych Čechov. Dvadsať rokov po nežnej neprebehlo – je trochu kostrbato vyjadrená slovenská verzia podobného protestu. Bývalá riaditeľka Katarína Bajcurová však na takúto výzvu ani nemohla reagovať nejako radostne, keď autori protestu skombinovali výhrady voči byrokratom ministerstva s výhradami voči výsledkom práce celej galérie. Už celé dve dekády, pri každej vláde je SNG na finančom bode mrazu. A napriek tomu vytvorila rad výnimočných projektov.
Tvorcovia výzvy, traja z ktorých (Jana Kapelová, Michal Moravčík, Tomáš Džadoň) odpovedali na anketovú otázku Pravdy, však tvrdia:„SNG ako štátna príspevková organizácia ministerstva kultúry sa môže stať precedensom pre ostatné inštitúcie spravované štátom, preto je naša výzva určená všetkým kolegom z oblasti kultúry a spriaznenej verejnosti, ktorí chcú niečo zmeniť.“
Anketa
Ako vnímate, že v SNG vašu iniciatívu označili za naivnú a diletantskú?
Tomáš Džadoň, výtvarník
Reakciu SNG na našu výzvu vnímam ako nešťastnú, hysterickú a tá vychádza vždy zo stavu prostredia. Naša kritika vychádzala z pohľadu z vonka (ani jeden nie sme zamestancami SNG). Nespokojnosť so stavom SNG a de facto celého inštitucionálneho prostredia je široká a kumulovala sa dlhšie, o čom svedčia podpisy pod našou petíciou. Úplne alarmujúcim signálom je neschopnosť reagovať na kritiku, ktorá bude vždy a je potrebná, aby sa nestratil nadhľad. Pekným príkladom je neschopnosť (inak sa to nedá nazvať) SNG vyslať „niekoho“ oficiálne na diskusiu. Samozrejme vieme, že SNG zápasí s rozpočtom, priestormi, s plejádou nepotrebných zamestnancov, ale na to sa možno sťažovať rok, dva. Najhoršie je, keď prijmete pozíciu obete a roky plynú a plynú…
Michal Moravčík, výtvarník
Chápem to ako ich mediálnu obranu a istý typ komunikácie navonok, akú vídať v organizáciách podliehajúcich štátu, ministerstvám. Existuje tu istý oficiálny jazyk, a aj keď všetci vedia že niečo nie je v poriadku, nemožno to povedať priamo a otvorene, keďže štátne inštitúcie sa zodpovedajú ministerstvu a pokaziť si vzťahy smerom k nemu je asi pre nich horšie ako napadnúť výtvarníkov z diletantstva. Myslím si však, že taký kolos, akým je SNG, by mal načúvať aj tomu, čo si myslia výtvarníci, nech by ich názory boli akokoľvek smiešne a utopické. Viac naivné a diletantské sú vyhlásenia niektorých pánov odborníkov, ktorí sa pustili do „boja“ na našej facebookovej stránke a začali nám dávať „múdre poučky“ o tom, čo je vlastne demokracia.
Jana Kapelová, výtvarníčka
Vnímam to ako prejav automatickej obrannej pozície, ktorú si v sebe všetci nesieme. Nie sme zvyknutí prijať konštruktívnu kritiku na našu prácu v súkromí, nie to ešte o nej verejne hovoriť, prípadne priznať si chyby. Mali by sme vo väčšej miere vytvárať kritické prostredie v odbornej komunikácii ako i s inštitúciami a ministerstvom.
Čo sa vašou výzvou zmenilo?
Tomáš Džadoň, výtvarník
Zmeniť je prisilné slovo, aj keď veríme , že sa to „pohne“. Pravda je, že ministerstvo nezapracovalo ani jeden bod z tých, ktoré sa prediskutovali na konferencii. Výberové konanie je v kompetencii generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva Pavla Šimuniča, ktorý keby chcel, tak mohol našu snahu brať vážne. Jeho argumenty , že to nejde, vyvracia výberové konanie v SND (v kompetencii Petra Kováča – sekcia Umenia), na ktorom boli uchádzači vypočutý verejne. Problém Slovenska je len a len v ľuďoch, nie v peniazoch ani v ničom inom. Chýbajú tu „zdraví“ a sebavedomí ľudia, osobnosti, ktoré by svoju prácu brali ako poslanie. Naša výzva ukázala, že nemá zmysel nadávať po krčmách , či ateliéroch, ale treba vystúpiť verejne, a nebáť sa povedať veci jasne. Reakcie vám snahu potvrdia, alebo vyvrátia. Je to signál aj pre iných, aby vystúpili. Čím viac, kritiky, tým lepšie. Na Slovensku naozaj trpíme nedostatkom sebakritiky a kritiky vôbec.
Michal Moravčík, výtvarník
Stále dúfam že áno. Keď už nič iné, procesom, ktorý sme spustili sa nechtiac odhalilo množstvo prepojení a spojení, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Čo sa týka konkurzov, zmeniť by sa mal celý zákon, pretože si ho každý vykladá po svojom. Je divné, že tento stav dlhodobo nikomu neprekážal. Ak to nepôjde, tak by sme sa v našom kuloárovom prostredí mohli prestať hrať na „konkurzy“ a zreálniť stav našej demokracie ako naozaj funguje, priznať svoje farby a nech hlavný pomocník kultúry (minister je po latinsky pomocník) menuje svoj tím priamo, ale potom nech zaňho aj na plno zodpovedá. Dúfam tiež, že mediálny záujem pomôže i tomu, že nový riaditeľ už nebude musieť plakať nad rozpočtom a chýbajúcimi zdrojmi, že túto porevolučnú mantru už niekto zruší a nastane tu štandardné prostredie.
Jana Kapelová, výtvarníčka
Potvrdili sme si náš předpoklad, že transformácia spoločnosti za uplynulých 20 rokov je minimálna. Nie len, čo sa týka absencie politickej kultúry, arogantného uplatňovania moci, svojvoľného výkladu zákonov na dosiahnutie istých zámerov politických činiteľov, ale aj v rámci umeleckej scény. Ešte stále sa uchyľujeme k zastrešeniu osobných cieľov politickým pozadím (čím sa v danom momente stávame lojálnymi voči ich budúcim rozhodnutiam), než aby sme sa prestali báť o stratu kontaktov, podpory a ekonomických či osobných výhod, a otvorene o veciach diskutovali a udržiavali nevyhovujúce status quo. Myslím si, že je dôležité raz za čas spraviť takúto revíziu.
Ako vnímate, že v SNG označili výzvu za naivnú a diletantskú a AICA za bezvýznamný spolok teoretikov ?
Juraj Čarný, výtvarný kritik (AICA)
Slovenská sekcia AICA je najvyššou stavovskou organizáciou združujúcou najrešpektovanejších výtvarných kritikov na Slovensku. Členská základňa sa vytvára na základe prísnej kvalitatívnej selekcie a mená vybraných členov dokazujú, že sa jedná o skutočnú elitu: Ján Bakoš, Iva Mojžišová, Katarína Rusnáková, Zuzana Bartošová, Jana Geržová, Vladimír Beskid, Mária Hlavajová, Gábor Hushegyi, Ivan Jančár a iní. Našimi členmi sú aj viacerí odborní zamestnanci SNG (K. Bajcurová, A. Hrabušický, P. Hanáková, V. Macek). Dôvodom tohto vyjadrenia bude ale zrejme skutočnosť, že dočasne poverená generálne riaditeľka Alexandra Kusá našim členom nie je. Schopnosť obklopovať sa tými najkvalitnejšími autoritami ale vždy patrila k výsadám tých najuvedomelejších a najvzdelanejších teamleaderov. Na organizátorov výzvy sa zniesla z viacerých miest nevyberaná kritika, nestrannému pozorovateľovi sa ale jasne ukázalo, kto koho podporuje a kto môže profitovať z toho, že SNG ostáva už celé desaťročia bez reformy. Očakávať, že by si tak konzervatívna inštitúcia, akou sa SNG v posledných rokoch stala, mohla zobrať z iniciatívy pozitívne ponaučenie, je asi detinské. Iniciátori výzvy, ako aj AICA sa od začiatku snažili pozitívne prispieť k dlhodobo neriešenému problému SNG, ale ignorovať nastolenú diskusiu už dnes nebude možné. Návrhy vypracované AICA minister kultúry Marek Maďarič ocenil, prísľub zapracovať ich do podmienok výberového konania na post generálneho riaditeľa SNG sa ale z väčšej časti neodvážil.
