Michelangelo bol aj majstrovský kresliar

Bolesťou sklonený muž. Svalstvo jeho tela prezrádza stopy mučenia. Štvorica chlapov ho pripútava na kríž. Ukrižovanie nakreslil Michelangelo na konci svojej tvorivej dráhy ako dramatické stretnutie nahých postáv. Netradične, nikto pred ním ani po ňom si nedovolil nakresliť príbeh z Nového zákona prostredníctvom nahých figúr.

10.10.2010 11:00
Vo viedenskej Albertine otvorili výstavu... Foto:
Vo viedenskej Albertine otvorili výstavu Michelangelo - kresby génia.

Aj umelecké vízie Ukrižovania predstavuje výstava Michelangelo – kresby génia. Otvorili ju včera vo viedenskej Albertine. V podzemných priestoroch prestížneho viedenského múzea sprítomňuje tvorivé hľadanie velikána renesancie. A ponúka nový pohľad na umenie originálneho sochára, architekta, maliara a kresliara.

„Kresba nebola pre Michelangela len skicou. Bola prazákladom, bez ktorého by nevzniklo žiadne jeho dielo – žiadna socha, žiadna maľba, ani architektúra,“ povedal kurátor Achim Gnann.

Od kópií k Bitke pre Cascini
Pestrá kolekcia kresieb zaznamenáva Michelangelovu cestu od prvých kópií majstrov až po zavŕšenie tvorivej dráhy. „Každý týždeň vytvoril najmenej desať kresieb. Za sedemdesiat päť rokov tvorby ich urobil tisícky. Dochovalo sa okolo šesťsto jeho kresieb. Na výstave predstavujeme viac ako stovku z nich. Vypožičali sme si ich zo zbierok tridsiatich európskych múzeí,“ vypočítava Achim Gnann, ktorý na príprave výstavy pracoval tri roky.

Michelangelov podpis, zväčšený na vstupnej stene, víta návštevníka, ktorý zostúpi to podzemia Albertiny. Expozíciu otvárajú kresby, ktorými začínal prenikať do tajov umenia ako chlapec. Keď mal trinásť, poslal ho otec do učenia k florentskému maliarovi Domenicovi Ghirlandaiovi. Učil sa kopírovaním obrazov veľkých majstrov tých čias. Toto obdobie dokumentujú Michelangelove kópie Giottových a Masacciových fresiek.

Ešte nemal tridsať, keď od vládcov Florentskej republiky dostal ponuku vytvoriť návrhy na výzdobu jej sídla v Palazzo della Signoria. Témou bola bitka pri Cascine, v ktorej sa stretli Florenťania z Milánčanmi. Michelangelovým súperom bol starší kolega Leonardo da Vinci. Porazil ho mladší z renesančných géniov. Michelangelove kartóny s návrhmi fresiek zhoreli, dochovali sa však kresby, na ktorých hľadal ideálny výraz okamihu. Jemnými ťahmi ceruzky zachytávajú chvíľu, v ktorej florentských bojovníkov prekvapil nepriateľ v spánku.

Nahými telami rozprával o prežívaní
Ponuku pápeža Júlia II. ozdobiť freskami Sixtínsku kaplnku najskôr Michelangelo odmietal. Mal veľa sochárskych objednávok. Napokon sa nechal prehovoriť. Ako vždy, aj podoby fresiek začal hľadať kresbami. Konfrontáciu prvých náčrtov s výsledkom ponúka videoobrazovka v sále, venovanej len Sixtínskej kaplnke. Je nevšedné sledovať, ako sa menila čiernobiela kresba ženy na farebnú maľbu na stene.

Šetrný umelec často zaznamenával svoje štúdie na obe strany papiera. Nápaditá inštalácia predstavuje kresby z oboch strán. Na jednej hľadá výraz pre Adama, na druhej sa snaží čo najpresnejšie zachytiť nohu či ruku muža. Nahé mužské telo bolo najčastejšou témou Michelangelovho umeleckého hľadania. Aj postavy na freskách v Sixtínskej kaplnke namaľoval nahé. Keď pohoršený objednávateľ prikázal zaodieť ich nahotu „handričkami“, odmietol. Urobili to iní…

„Mnohí kunsthistorici tvrdia, že anatomicky nepresné kresby nie sú dielom Michelangela. Vraj ide o falzifikáty. On sa však, aj za cenu nedôsledností, snažil zachytiť cez nahé telo emócie a stav duše človeka, jeho charakter aj vášeň,“ povedal kurátor. Podľa neho sa vraj teoretici ľahko zhodnú na tom, že tá či oná kresba je falzifikát. Nemajú však odvahu po dokonalom štúdiu vyhlásiť, že ide o originál.

Originálne kresby dopĺňajú kópie sôch
„Žiadne múzeum vám nepožičia Michelangelove sochy. Žiadne múzeum vám nepožičia Michelangelove maľby. Kresby génia renesancie sme doplnili kópiami Michelangelových sôch. A obrazmi jeho priateľov – umelcov, ktorí vo svojej tvorbe vychádzali z Michelangelových kresieb,“ vysvetlil kurátor Achim Gnann.

Kópie sôch Mojžiša či Oslobodeného otroka či plátna Ukrižovania z dielní Michelangelových nasledovníkov oživujú expozíciu, ktorej dominujú neveľké kresby. Ceruzkou či atramentom v nich skúma detaily ľudského tela, premeny pohybu v akcii, odraz pocitov v tvári. Aj v drobných prácach možno ľahko objaviť stopy génia.

Výstava Michelangelo – kresby génia bude vo viedenskej Albertine do 9. januára. Ponúka nevšednú výpravu ku koreňom tvorby renesančného majstra.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba