Ameriku zastupuje Argentínčan Marcos Lopéz, Austráliu Polixeni Papapetrou. Tvorba každého z nich magnetizuje niečím iným. A konfrontácia prináša zaujímavú mozaiku svetovej fotografickej scény.
Ako si užívajú bohatí
„Fotografovanie je podľa môjho názoru komerčná aktivita, či sa nám to páči, alebo nie. Veď aj ten najlepší fotograf chce predať svoju fotografiu,“ povedal Martin Parr, ktorý prišiel do Bratislavy, aby prednášal o fotografii. A predstavil svoj cyklus fotografií s názvom Luxus.
Päťdesiatosemročný Parr je dokumentarista. Objektívom však nezaznamenáva chudobu, ale – naopak – život tých, čo majú veľa peňazí. Spoločnosť bohatých sleduje na dostihoch, veľtrhoch umenia, módnych prehliadkach aj večierkoch. Na celom svete. Zaujíma ho, ako si vychutnávajú život. Sústreďuje sa na okamihy, keď povrch bohatstva a snobstva mizne. A zveční, ako sa boháči doslova nadžgávajú delikatesami.
„Na fotografii ma fascinuje jej schopnosť premeniť realitu na fikciu. S radosťou sledujem a zachytávam situácie, ktoré vznikajú v dôsledku spoločenských predsudkov. A snažím sa s nimi polemizovať,“ vysvetlil britský fotograf. Zachytáva realitu so satirickým nadhľadom a jemne podpichuje štipkou irónie. Cyklus Luxus považuje za etipaf éry, ktorú ukončila kríza.
Život v reťaziach
Čiernobiele fotografie Chien – Chi Changa z cyklu Reťaz rozprávajú príbehy pacientov psychiatrickej liečebne. Vždy dvaja sú pripútaní k sebe reťazami. Hoci zbavení slobody, pred kamerou sa správajú otvorene. Niektoré páry sa usmievajú, iné ľahostajne hľadia do zeme, ďalšie prezrádzajú nechuť byť spolu. Pacient na jednej fotografii akoby chcel dokonca ujsť zo záberu.
Jednoduché fotografie majú úžasnú atmosféru a prezrádzajú individualitu každého z duševne chorých ľudí. „Vo chvíli, keď stlačím spúšť, som to ja, kto má situáciu pod kontrolou. Ale takisto ju majú pod kontrolou aj oni,“ poznamenal Chien – Chi Chang, ktorý striedavo žije v New Yorku a Tchai-PejI a vystavuje po celom svete.
„Bez fotografie by môj život nemal absolútne žiadny zmysel,“ tvrdí Malick Sidibé. Držiteľ Hasselbladovej ceny a Zlatého leva za celoživotný prínos z Benátok. Stačia mu čiernobiele fotografie, aby vytvoril Sondu do života africkej spoločnosti.
Fotografuje krajinu aj každodenný život vidiečanov. Najradšej však pozýva ľudí do svojho ateliéru. Prichádzajú aj s vecami, ktoré majú radi. Fotograf aranžuje sviatočne vyobliekaných ľudí do čistých kompozícií, aby vyrozprával ich príbehy. Ponúka nekaždodenné stretnutie s Afrikou.
Fotografia, ktorá provokuje
Poslednú večeru inscenuje Marcos Lopéz ako párty chudobných – podobne ako Bunuel vo Viridiane. Z malej morskej víly zas urobil chlapa. Jeho fotografie balansujú na hrane gýča a vážneho umenia. Provokujú, aj pobavia. „Prepracujem históriu tak, aby mi vyhovovala. Preorientujem realitu tým, že ju prestaviam,“ napísal argentínsky autor pre katalóg Mesiaca fotografie. Jeho výstava Groteskné kompozície z Latinskej Ameriky v digitálnom veku je plná krvi, nápadov a rúhania. Poteší každé pozorné oko.
Austrálčanka Polixeni Papapetrou fotografuje svoje deti. Nie pre rodinný album, ale aby cez ne vyrozprávala príbehy. Výstava Príbehy odnikiaľ predstavuje tri cykly. Jeden je inšpirovaný Carrolovou knihou Alenka v ríši divov, druhý legendami prvých osadníkov, tretí je číra fantázia. Autorka sa pohráva s krajinou, rekvizitami, kostýmami a výsledkom sú príbehy pulzujúce pôvabom aj mytológiou.
Fotografický summit bol dobrý nápad. Fotografie každého z autorov sa nadlho zapíšu do pamäti. Ponúkajú obraz toho-ktorého kontinentu a zároveň pastvu pre zrak aj myseľ.
