Popovičove papierové loďky na Dunaji

13.12.2010 10:29
Vladimír Popovič: Roh hojnosti
Vladimír Popovič: Roh hojnosti Autor:

Za tabuľami okien hustý sneh, sivý tok Dunaja, dnu umenie. Papierové loďky, ako roky vracajúci sa symbol, doplávali a prijali úlohu exponátov rôznych veľkostí. V sobotu v galérii moderného umenia Danubiana v Čunove sa uskutočnila očakávaná vernisáž. Výstava Vladimíra Popoviča, predstaviteľa generácie výtvarníkov, ktorá sa začala formovať v slobodnej atmosfére 60. rokov, má názov DÉJÁ VU.

Expozícia ponúka približne sto diel, ktoré vznikli za posledných desať rokov. Vo vstupnej hale sú nainštalované papierové „krkváže“, asambláže a objekty, priestory na poschodí patria maľbe. Mnohé vystavuje autor po prvý raz. Výstava sa volá DÉJÁ VU, pretože prináša motívy, ktoré sa výtvarníkovi po rokoch vracajú.

Najdominantnejšie sú práve spomínané papierové lodičky. „Sú symbolom krehkosti, zraniteľnosti civilizácie a pominuteľnosti,“ povedal pre Pravdu Popovič. Tie prvé urobil v 60. rokoch, v čase svojich štúdií, keď prevládal pocit slobody, voľnosti a hry. Stávajú sa súčasťou inštalácií, objektov, „krkváží“ aj asambláží. Na aktuálnej výstave podáva Popovič presný návod, ako také loďky z papiera vytvoriť. Zvládli by to dospelí aj deti, ale Popovič robí z papiera umenie. Nadhľad, humor a ľahkosť. Jeho obrazy majú príbeh, sú zo života, rozoberajú autorove sny, motív predajnosti súčasnej civilizácie, majú v sebe veľa lásky a erotiky.

„Všetko sa odohráva medzi kontajnerom a recepciou. Žijem v tomto priestore,“ hovorí rešpektovaný slovenský výtvarník. Jeho dôležitý generačný program konca 60. rokov – divadlo obrazov, ktorý presadzoval spojenie slova, obrazu a hudby, oživilo súčasné vystúpenie Transmusic&comp. Zoskupenie hudobníkov a výtvarníkov vzniklo v 90. rokoch a odvtedy hralo na nejednej Popovičovej vernisáži. Performancia Milana Adamčiaka, Michala Murína, Petra Machajdíka a Zbyňka Prokopa presvedčila, že hrať sa dá na všetkom, a to v bezprostrednom prieniku do výtvarného umenia a divadla. Život na hranici.

„Vladimír Popovič aj napriek tomu, že vyše polstoročia stojí v popredí slovenskej výtvarnej scény, bráni sa pátosu veľkých gest a nehrozí mu skamenieť na piedestáli dejín umenia. Jeho bibliografia a samotná tvorba ho tam raz dovedú, ale Popovič po tejto ceste ešte stále kráča ako tulák či zamilovaný mladík. Dnes ako včera či zajtra, s ostrým, nezameniteľným uhlom pohľadu,“ píše o výtvarníkovi Beata Jablonská. Sám umelec sa považuje za „…neúnavného hľadača zázrakov v ľudskom živote, mystifikátora, maliara a ,obchodníka s dažďom'“.

Diela Vladimíra Popoviča sú v dôležitých domácich a zahraničných galériách i v prestížnych súkromných zbierkach. Viac ako 15 rokov učil na VŠVU, čo bolo jediné obdobie, keď sa zamestnal. „Mal som to rád, ale stačilo. Študenti, ktorých som odkojil, mi dali niekedy viac ako ja im, a som za to vďačný,“ hovorieva Popovič. Jediným svedkom procesu jeho tvorby v bratislavskom ateliéri je írsky teriér Zrza, ktorý sa tiež stal objektom pre pár obrazov. Výstava DÉJÁ VU v Danubiane potrvá do 6. marca 2011.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku