Hendikepovaní umelci maľujú úžasné obrazy

Obrazy namaľované ústami či nohami, folklór v podaní nepočujúcich či potetované pomaranče alebo citróny.

31.03.2011 16:36
Festival, Piešťany Foto:
Umenie z dielne hendikepovaných umelcov si môžu pozrieť návštevníci v Piešťanoch.
debata

To všetko patrilo k prvému ročníku Jarného festivalu umelcov so zdravotným postihnutím. Nezvyčajné umenie si môžu pozrieť návštevníci v piešťanskej galérii Reflexy, ktorá sa zameriava na prezentáciu ich tvorby.

V galérii je aj výstava keramiky, skla, maľby na hodváb a tiež práce veľmi úspešnej autorky Barbory Algayerovej zo Senca. Má Downov syndróm, maľuje kvety a podľa organizátora festivalu Arpáda Beníka z Agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov je o ne čoraz väčší záujem v zahraničí.

„Je zaujímavé, že na obyčajný malý papier nedokáže kresliť, len na veľké plátno,“ hovorí Beník. Barbora maľuje od svojich štyroch rokov a získala aj niekoľko medzinárodných ocenení. O pár schodov ďalej môžu návštevníci nazrieť do sveta nevidiacich – zopár okamihov z ich bežného života ponúka fotografická výstava Cesta svetla.

Do tohtoročného Jarného festivalu sa zapojilo okolo 200 umelcov. „Z toho bolo asi 150 hendikepo­vaných, ktorí pôsobia v chránených dielňach,“ hovorí Beník. Festivalom v pondelok žili celé Piešťany. Na pešej zóne boli v stánkoch vystavené maľby na skle, šúpolienky či rôzne predmety vyrobené z drôtov – podkovičky, misky a Šeríkove ruže. Vyrobil ich Juraj Šerík z Čadce, ktorý je pokračovateľom vyše 150-ročnej drotárskej tradície.

Pomedzi stánky prešiel aj slávnostný pochod všetkých účastníkov festivalu. Viedol ho čestný predseda združenia herec Ján Kroner a boli v ňom aj ľudia, ktorí umelcom nezištne pomohli. Napríklad aj Juraj Slovák, ktorý sa dostal do finále súťaže Muž roka 2010 a vyhral internetové hlasovanie, za čo mu istá televízia ponúkla nakrúcanie za približne 24-tisíc českých korún. Mladý muž peniaze daroval postihnutej maliarke Danke Pekarovičovej a umožnil jej tak nakrútiť krátky prezentačný film, aby mohla získať sponzorov.

Do podujatia sa zapojilo aj najstaršie tetovacie štúdio na Slovensku z Trnavy. Robert Forman však pri tejto príležitosti nepotetoval ľudskú kožu, ale kožu pomaranča. Priniesol aj zopár potetovaných citrónov s detskými postavičkami, s krtkom či Káčerom Donaldom. Nápad pochádza z Nemecka, kde sa potetované citrusy stali populárnymi na rôznych charitatívnych akciách. Aj tie jeho boli určené na dražbu.

debata chyba