Hendikepovaní umelci maľujú úžasné obrazy

Obrazy namaľované ústami či nohami, folklór v podaní nepočujúcich či potetované pomaranče alebo citróny.

31.03.2011 16:36
Festival, Piešťany Foto:
Umenie z dielne hendikepovaných umelcov si môžu pozrieť návštevníci v Piešťanoch.
debata

To všetko patrilo k prvému ročníku Jarného festivalu umelcov so zdravotným postihnutím. Nezvyčajné umenie si môžu pozrieť návštevníci v piešťanskej galérii Reflexy, ktorá sa zameriava na prezentáciu ich tvorby.

V galérii je aj výstava keramiky, skla, maľby na hodváb a tiež práce veľmi úspešnej autorky Barbory Algayerovej zo Senca. Má Downov syndróm, maľuje kvety a podľa organizátora festivalu Arpáda Beníka z Agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov je o ne čoraz väčší záujem v zahraničí.

„Je zaujímavé, že na obyčajný malý papier nedokáže kresliť, len na veľké plátno,“ hovorí Beník. Barbora maľuje od svojich štyroch rokov a získala aj niekoľko medzinárodných ocenení. O pár schodov ďalej môžu návštevníci nazrieť do sveta nevidiacich – zopár okamihov z ich bežného života ponúka fotografická výstava Cesta svetla.

Do tohtoročného Jarného festivalu sa zapojilo okolo 200 umelcov. „Z toho bolo asi 150 hendikepovaných, ktorí pôsobia v chránených dielňach,“ hovorí Beník. Festivalom v pondelok žili celé Piešťany. Na pešej zóne boli v stánkoch vystavené maľby na skle, šúpolienky či rôzne predmety vyrobené z drôtov – podkovičky, misky a Šeríkove ruže. Vyrobil ich Juraj Šerík z Čadce, ktorý je pokračovateľom vyše 150-ročnej drotárskej tradície.

Pomedzi stánky prešiel aj slávnostný pochod všetkých účastníkov festivalu. Viedol ho čestný predseda združenia herec Ján Kroner a boli v ňom aj ľudia, ktorí umelcom nezištne pomohli. Napríklad aj Juraj Slovák, ktorý sa dostal do finále súťaže Muž roka 2010 a vyhral internetové hlasovanie, za čo mu istá televízia ponúkla nakrúcanie za približne 24-tisíc českých korún. Mladý muž peniaze daroval postihnutej maliarke Danke Pekarovičovej a umožnil jej tak nakrútiť krátky prezentačný film, aby mohla získať sponzorov.

Do podujatia sa zapojilo aj najstaršie tetovacie štúdio na Slovensku z Trnavy. Robert Forman však pri tejto príležitosti nepotetoval ľudskú kožu, ale kožu pomaranča. Priniesol aj zopár potetovaných citrónov s detskými postavičkami, s krtkom či Káčerom Donaldom. Nápad pochádza z Nemecka, kde sa potetované citrusy stali populárnymi na rôznych charitatívnych akciách. Aj tie jeho boli určené na dražbu.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"