Kunsthalle Bratislava uvádza poľské umenie

28.02.2015 16:00

Trojmetrové, na pohľad krehké a ohybné bytosti pripomínajú obrovských slamených panákov. Zápasia. A vyzerá to, že čochvíľa sa rozpadnú.

Ewa Juszkiewicz: Bez názvu, 2013
Ewa Juszkiewicz: Bez názvu, 2013 Autor: KHB

Rozmerná plastika, vyvolávajúca dojem kresby v priestore, okamžite pritiahne zrak návštevníka Domu umenia/Kunsthalle Bratislava. Autor Olaf Brzeski ju vytvoril roku 2012 a nazval Z lásky k žene. Vo Vroclavi žijúci sochár v nej rozpráva príbeh o agresivite, túžbe, násilí, hanbe, sile aj strachu zo slabosti. Štyridsiatnik, ktorého zaujímajú témy na hranici psychoanalýzy a teórie umenia, je jedným päťdesiatich dvoch poľských výtvarníkov, ktorí predstavujú svoje diela na výstave Umenie na hlave/Poľské súčasné umenie.

„Poľsko sme nevybrali náhodou. Zámerom Kunsthalle Bratislava je okrem iného aj mapovanie stredoeurópskych výtvarných scén. Tá poľská je z nich najväčšia. A vo svete aj jedna z najznámejších z tohto priestoru. Výstava, ktorá môže byť výrazným podnetom aj pre domácich umelcov, prezentuje to najaktuálnejšie, čo prináša súčasná poľská scéna,“ povedal riaditeľ Slovenského centra vizuálnych umení Juraj Čarný.

Bratislavská výstava voľne nadväzuje na podobnú, ktorá sa pod názvom Čo vidieť konala začiatkom minulého roka vo varšavskom Múzeu moderného umenia. „Nie sú však totožné. Výstava vo Varšave mapovala konkrétny stav súčasného poľského výtvarného umenia v roku 2014. Odvtedy sa situácia zmenila. Pre bratislavskú výstavu sme zredukovali počet vystavujúcich umelcov, obohatili sme ju o nové práce a pridali aj diela, ktoré vznikli o niečo skôr,“ uviedol kurátor výstavy Sebastian Cichocki, ktorý včera podvečer výstavu v Dome umenia/Kunsthalle Bratislava otváral.

Pomsta avantgardným predchodcom

„Chrbticou bratislavskej výstavy je dielo Goshky Macugy List,“ osvetlil koncepciu kurátor. Mal na mysli veľkorozmerný gobelín, na ktorom nesú ôsmi poštári gigantický list, ofrankovaný známkami s portrétom prezidenta Lecha Walesu. Adresátom je Galeria Zacheta, ktorá na prelome 20. a 21. storočia vyvolala výstavami súčasného umenia množstvo protestov, ba až agresívnych reakcií. V Londýne žijúca a pracujúca Goshka Macuga, inšpirovaná rovnomenným happeningom slávneho Tadeusza Kantora z roku 1967, svojím Listom zvečnila boj umelcov aj premeny spoločnosti, ktorá by sa mala zbaviť strachu a akceptovať umeleckú slobodu.

„Pokúsil som sa ukázať nerv súčasného poľského výtvarného umenia, ktoré odráža politické aj spoločenské premeny a problémy,“ pokračoval Sebastian Cichocki. Podľa neho sa poľskí výtvarníci znova vracajú k médiám, ktoré donedávna patrili k zatracovaným – ako napríklad k maľbe, soche či kresbe. Vníma to aj ako akýsi druh pomsty voči avantgardným predchodcom. Nechýbajú však ani inštalácie a videofilmy.

Za najvýraznejšie črty aktuálnej tvorby poľských výtvarníkov považuje znovuobjavovanie histórie umenia, ktoré sa však posúva do sféry fantázie a fikcie. Charakteristické je podľa neho aj napätie medzi tradíciami a modernou. Do centra pozornosti sa dostáva irónia, ktorou reagujú na nových veľkých majstrov. „Vedúcou emóciou, vyznačujúcou nové východiská, je radosť z výtvarnej tvorby bez nutnosti jej zdôvodnenia a intelektualizácie,“ pokračoval kurátor.

Vracia sa aj záujem o najobyčajnejšie predmety nachádzajúce sa „na dosah ruky“. Vitek Orski vystavuje fotografie s lakonickým názvom Kamene. Výsledkom jeho skúmania vzťahov medzi okom, fotoaparátom a povrchom obrazu sú nevšedné zábery, na ktorých chladné kamene vyvolávajú predstavy šťavnatých kusov mäsa. Katarzynu Mirczak zas zaujali rôzne predmety, ktoré poslúžili ako vražedné nástroje: od švihadla cez kuchynský nôž až po obyčajný drevený kolík. Objavila ich v Ústave súdneho lekárstva v Krakove, odfotografovala na chladnom bielom pozadí a svoj cyklus nazvala Nástroje zločinu.

Hlava ako cieľ aj nástroj

Po názov Umenie na hlave zašiel kurátor Sebastian Cichocki do histórie. Inšpirovala ho séria akcií zo sedemdesiatych rokov minulého storočia radikálneho neoavantgardného tandemu Przemyslaw Kwiek a Zofia Kulik, vystupujúceho pod značkou KwieKulik. Okrem vlastných hláv používali v tvorivom procese aj hlavy modelov a komparzistov.

„Na bratislavskej výstave sú práce, ktoré oslovujú hlavu diváka, ale aj diela, ktoré využívajú hlavu – rozum ako nástroj na poznávanie toho, čo je okolo nás viditeľné, ale aj neviditeľné,“ vysvetlil kurátor.

Aktuálna výtvarná scéna v Poľsku prináša množstvo zaujímavých podnetov. Autori sú vynaliezaví aj invenční v objavovaní materiálov, v prístupe k tradičným i novým médiám aj témam a tiež v hľadaní ciest k divákovi. Dokazuje to aj výstava Umenie na hlave/Poľské súčasné umenie, ktorá bude v Dome umenia/Kunsthalle Bratislava do 28. júna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Kunsthalle Bratislava #poľské umenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk