Adamíkovej portréty sú krajinami duše

05.04.2015 12:03

Možno z tváre vyčítať, akí sme? Čo sme na ceste životom zažili, objavili či stratili? Je tvár len maska, pod ktorou človek ukrýva vlastné city a zážitky? Odpovede na tieto i podobné otázky hľadá s romantickým nadšením Alena Adamíková vo svojej tvorbe. Maliarka, ktorá skúma, nakoľko je aj dnes schopný portrét napĺňať tradičnú reprezentatívnu úlohu a zároveň byť témou súčasného umenia. Kolekciu jej obrazov vystavuje kežmarská Galéria u anjela.

Alena Adamíková: Malí obri, Hana
Alena Adamíková: Malí obri, Hana Autor: Galéria u anjela

Tváre zasnené či nostalgicky zahľadené do seba. Tváre ako krajiny duše. Tváre ako záhady, ktoré diváka provokujú, aby sa ponoril do ich tajomstiev. Ženy, ktoré znepokojujú nielen ladnými krivkami tiel. Oči detí, v ktorých ostali stopy plachosti a bezradnosti. „Ponúka nám znepokojujúce meditatívne zastavenia bez zbytočného pátosu a príkras. Príbehy o nej, o nás, o ľahkosti a ťažkosti bytia, o hľadaní, nachádzaní, strácaní a zámernom odchode i návrate k sebe samému,“ uviedla kurátorka Carmen Kováčová.

Bytostná figuralistka Alena Adamíková často maľuje portréty svojich blízkych, neraz aj sama seba. Nezaujíma ju mechanické zobrazenie vizuálnej podoby. Neraz majú portrétovaní zatvorené oči či odvracajú pohľad. Skôr kladie otázky a necháva na divákovi, aby si domyslel príbeh, ktorý začala rozprávať obrazom. Hľadá pod povrchom to, čo je podstatné.

Rada pracuje s veľkými formátmi. „Umožňujú jej dramaticky rozvíjať príbehy plné paradoxov. Malé deti alebo len ich tváre a hlavy v obrovských nadživotných formátoch s priliehaným názvom Malí obri. Vyjadruje to, čo často cítime, že deti majú priam gigantický svet fantázie a predstáv, do ktorého my dospelí len ťažko nachádzame cestu,“ dodala kurátorka.

Výstava Aleny Adamíkovej bude v kežmarskej Galérii u anjela do 14. mája.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #portrét #Galéria u anjela #Alena Adamíková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku