Autorka sa po minuloročnom pobyte v San Franciscu a nasledujúcej úspešnej prezentácii vo Viedni, v Paríži, v Bologni a Hongkongu vrátila s výstavou novej tvorby do Bratislavy. Treba podotknúť, že Lucia Tallová má titul víťazky Maľba roka 2013 a získala aj cenu Strabag Art Award 2010. Je výnimočná najmä prejavom plným citu. Vyštudovala maľbu na VŠVU, ale na strednej škole úžitkového výtvarníctva študovala kameňosochárstvo. Opýtali sme sa, prečo práve tento odbor.
"Myslím, že v pätnástich rokoch je veľmi zložité vybrať si zameranie na celý život. Na strednú školu som nastúpila na textilnú tvorbu a skončila na kameňosochárstve. Ale všetky odbory, ktorými som si prešla, ma len viac utvrdili v tom, že maľba je pre mňa najprirodzenejší spôsob vyjadrenia.“
A prečo nazvala svoju súčasnú výstavu Black roses? "Je to názov novej série obrazov, ktorá vznikala v posledných mesiacoch a na výstave sú tieto diela prezentované po prvýkrát. Ide o sedem monochromatických krajinomalieb s námetom dôverne známych prostredí Bratislavy a prehustenej zástavby Hongkongu. Pri mojej nedávnej návšteve ma Hongkong veľmi očaril a novovznikajúce maľby ovplyvnil jeho ruch, štruktúra a vertikalita mrakodrapov. Mestské krajiny v obrazoch dopĺňam čiernymi ružami. Tie symbolizujú nostalgiu, sentiment a odkazujú k ženskému svetu.“
Na obrazoch sú mestské scenérie, ktoré pôsobia naozaj melancholicky až nežne. Autorka sa nám o tom zdôverila: "V obrazoch si vytváram vlastný svet a divák môže vidieť, ako sa reálna krajina mení a rozpúšťa v ornamentálnych rastroch a snovej atmosfére. Rôzne prvky, ako čierne slzy, roztekajúce sa perly alebo padajúce ruže napovedajú, že prostredníctvom krajiny rozprávam príbeh. Napríklad Bratislava v mojich obrazoch predstavuje domov, priestor, v ktorom sa denne pohybujem a je mojou súčasťou. Už v starších sériách sa objavovali panelákové sídliská, periférie či kultové miesta a stavby (napr. séria Zimný prístav alebo obraz Hotel Kyjev). Veľakrát sú to miesta plné spomienok a odkazov k minulosti.“
V maľbe je cítiť i vidieť ženskosť. Je to uvedomelé alebo spontánne? "S odkazom na feminínnosť pracujem cielene. Je pre mňa dôležité, aby divák pri pohľade na obraz odčítal, že autorkou je žena. Ženský aspekt v mojej tvorbe predstavuje nielen citovosť a romantické vyznenie, ale aj práca s ornamentom. Už v staršej tvorbe využívam ornamentálne štruktúry a obrazce, vytvorené autorskou technikou aplikovania vyšívaných a háčkovaných textílií na plochu plátna. Tieto jemné štruktúry vytvárajú kontrast k chladným mestským prostrediam.“