Fotky ako nežná zbraň

, 26.10.2015 07:00

Súčasťou nedávnej Bielej noci v Bratislave bola aj výstava Ži a pamätaj fotografa Miroslava Tuleju vo dvorane Ministerstva kultúry SR.

Ide o fotografie z bojujúceho Vietnamu, o ktorých nám autor porozprával: "Keď som v januári roku 1970 po prvý raz letel ako frontový spravodajca do Vietnamu, mal som 27 rokov. V tom čase americkí astronauti pristávali a prechádzali sa po Mesiaci, zatiaľ čo ich kolegovia – piloti amerických bombardérov menili Vietnam na mesačnú krajinu. Je to možno paradox, ak výstava fotografií frontového reportéra je viac o mieri ako o vojne, ale mám na to vysvetlenie.

Drobček môj
Drobček môj Autor: Miroslav Tuleja

Podľa švajčiarskeho historika Jean-Jacquesa Bouqueta od roku 3500 pred n. l. až po súčasnosť (teda za uplynulých 5 500 rokov) prežila naša planéta Zem iba 292 dní absolútne bez vojen. Ja som mal to šťastie, že som takéto dni bez vojny zažil roku 1973, tesne po podpise Parížskych dohôd o ukončení vojny a obnovení mieru vo Vietname. Nielen zažil, ale aj nafotil. A nielen nafotil, ale aj k fotkám napísal verše. Dospel som totiž k poznaniu, že tým najočakávanejším a najvysnívanejším okamihom všetkých vojen je ich koniec. Vo Vietname som si uvedomil, že vojna je jedno obrovské divadlo, ibaže z neho po predstavení nemôžete odísť. Na jeho javisku sa hrá nepretržite, tečie v ňom ozajstná krv, strieľa sa ozajstnými nábojmi, ľudia trpia a umierajú od ozajstného bôľu. Zatiaľ čo vojaci sú ako-tak chránení – majú prilby, nepriestrelné vesty, pancierované autá, bunkre, civilisti – najmä ženy a deti – nemajú nič: sú ako nahí v tŕní. Platí to aj o súčasných vojnových konfliktoch na východe Ukrajiny, v Sýrii, Afganistane či Iraku. Žime a pamätajme, že mier je krehký a vzácny a nesmie nám nikdy zovšednieť. To je vlastne posolstvo mojej výstavy."

Tento kladkostroj...
Tento kladkostroj... Autor: Miroslav Tuleja

Tulejova výstava bola aj v Hanoji, zaujímali nás aj tamojšie ohlasy: „Podľa slov ministra Miroslava Lajčáka, ktorý otváral moju výstavu fotografií vlani v novembri v Hanoji, Vietnamci z nej boli dojatí – sprievodné verše k fotografiám boli totiž preložené do vietnamčiny a údajne veľmi pekne. Pokiaľ si pamätám, z fotiek ho zaujala napríklad snímka Pingpong päť minút po vojne.“ Autor bol však zvedavý, ako na snímky z Vietnamu zareagujú mladí ľudia, ktorí o vietnamskej vojne nevedia nič alebo len veľmi málo. "Počas nedávnej Bielej noci si moju výstavu (náhodou do tohto podujatia zapadla) Ži a pamätaj pozrelo vyše 2 500 návštevníkov. Dvoranu ministerstva kultúry s mojou výstavou Ži a pamätaj totiž nechali otvorenú, pretože v jej vstupnej hale bol umiestnený jeden zo svetelných artefaktov. Priznám sa, potešilo ma, aj pozitívne šokovalo, ako moje fotografie a verše spred 40 rokov si pozorne pozerajú, čítajú a fotia skupinky mladých ľudí. A čo mojim fotkám pridal čas? Sú čoraz vzácnejšími dokumentmi udalostí, spôsobu života či technického vybavenia spred 40 rokov. Napríklad na jednej fotke mám matrikára s klasickým debničkovým telefónnym prístrojom – dnes patrí Vietnam medzi najväčších svetových výrobcov mobilných telefónov. Alebo – vojenský pilot z môjho obrázka sa po vojne stal námestníkom ministra obrany pre letectvo, dnes je už na dôchodku. Na fotke z roku 1973 trieda má na hodine fyziky ručne vyrobený drevený kladkostroj, dnes spoločnosť FPT patrí medzi 100 najväčších softvérových firiem na svete, má svoju vlastnú FPT univerzitu, kde ponúka možnosť študovať aj Slovákom. Výstava Ži a pamätaj doma už skončila, ale – je vychystaná na ďalšie cesty do zahraničia – uvidia ju napríklad na Cypre.

Ping pong je hra...
Ping pong je hra... Autor: Miroslav Tuleja

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ži a pamätaj #Miroslav Tuleja
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk