Možno ťa prirovnať k Dürerovi! Slovami uznania z úst slávneho surrealistu Salvadora Dalího sa „pochválil“ rakúsky maliar, sochár a všestranný umelec Ernst Fuchs aj na svojej Retrospektíve v Galérii mesta Bratislavy, ktorou sa pred šestnástimi mesiacmi po prvý raz predstavil slovenskému publiku. Zakladateľ viedenskej školy fantazijného realizmu včera vo Viedni zomrel vo veku 85 rokov.
„Koniec vojny som prežil v kryte. Vonku padali bomby, všade bol zvírený prach. Tak vyzeralo oslobodenie Červenou armádou,“ spomínal pred cyklom Mesto. Expresionistickými kresbami, ktorými reagoval na vojnou zničené rodné mesto, si začínajúci výtvarník vyslúžil obdiv už v polovici 40. rokov. V mladosti obdivoval tvorbu Gustava Klimta a Egona Schieleho, neskôr si vytvoril vlastný nezameniteľný štýl založený na farbách a detailoch.
Onedlho aj s priateľom Friedrichom Hundertwasserom odišiel do Paríža. Ateliérom chudobného umelca sa stali kaviarne, kde obdivovali jeho tvorbu aj slávni Jean Cocteau, Jean Paul Sartre a Salvador Dalí. „Financoval do istej miery moju tvorbu, bol to však veľmi nešťastný človek,“ priznal Ernst Fuchs. V parížskych kaviarňach vytvoril množstvo miniatúr a sníval, že raz ich pretvorí na monumentálne maľby. Podarilo sa mu to až o štyri desaťročia neskôr. V 50. rokoch vymenil Paríž za New York a Los Angeles. Vo „veľkom jablku“ sa spriatelil so zberateľkou umenia Peggy Guggenheimovou aj s džezovými legendami, ako bol Charlie Parker. Na západnom pobreží sa zase stal guru mladej umeleckej scény a inšpiroval hnutia air brush a fantasy maľbu.
Keď získal vilu Otta Wagnera vo viedenskom Hüttendorfe, ktorej hrozil zánik, vytvoril z nej po dvoch rokoch reštaurovania jeden z najkrajších ateliérov Európy. Po desiatich rokoch ju premenil na vlastné múzeum, sám sa presťahoval do južného Francúzska. „Veľmi dobre som sa poznal s monackou kňažnou. Kde sa Grace nachádzala, tam bol stredobod sveta,“ spomenul. Knieža Rainier mu dal k dispozíciu vilu, v ktorej sa dve desaťročia venoval najmä monumentálnej maľbe.
Dvadsať rokov pracoval na svojom „životnom diele“ – veľkolepej výzdobe kaplnky v Klagenfurte. Slávnostne ju otvorili pred piatimi rokmi. Písal aj básne, poviedky, eseje o architektúre. Komponoval hudbu, na cédečku Mystische Gesänge dokonca sám spieva. Zo štyroch manželstiev a troch ďalších vzťahov mal 16 detí.
Od počiatkov svojej tvorby tematicky vychádzal zo Starého zákona, židovskej a kresťanskej mystiky a alchýmie. „Som hobby teológ. Dosť dobre poznám všetky svetové náboženstvá. Najväčším problémom súčasnosti je nedostatok viery,“ povedal na svojej bratislavskej výstave. „Ako mladý chlapec som čítal knihy Karla Maya, ale až teraz som si uvedomil, aký bol vizionár. Veď v románe Divokým Kurdistanom akoby opisoval súčasnosť tohto kúta sveta,“ dodal Ernst Fuchs.
