Mesiac fotografie ponúka objavy aj vzrušenie

, 25.11.2015 09:00
38-cpp foto roka 14 Novy obrazok
Fotografia roka 2014 Czech Press Photo Filip Singer: Začiatok, Kyjev, Ukrajina, Zima 2013 Autor:

Z hmly vystupuje postava Baracka Obamu, ktorý akoby vzhliadal na sochu Tomáša G. Masaryka. Fotografiou z návštevy amerického prezidenta Prahy zvíťazil Joe Klamar v súťaži Czech Press Photo.

„Vždy sa snažím zachytiť štandardné situácie inak. Využil som navyše nečakanú zmenu počasia. Pôvodne členitú panorámu Prahy hmla upokojila a umožnila mi vytvoriť minimalistickú kompozíciu,“ spomína v USA žijúci slovenský fotograf.

Spolu s ďalšími víťaznými snímkami, ocenenými titulom Fotografia roka v priebehu dvadsiatich ročníkov prestížnej súťaže, tvorí centrálnu časť výstavy To najlepšie z Czech Press Photo. Spoločnosť im robia fotografie, ktoré zvíťazili v jednotlivých kategóriách. „Chceme ukázať vynikajúce fotografie, ale aj pripomenúť ťažiskové udalosti, ktoré ovplyvňovali dianie v Česku, na Slovensku i vo svete,“ uviedla kurátorka výstavy a riaditeľka súťaže Daniela Mrázková.

Vysilená matka s plačúcim dieťaťom v náručí, ktorej ozbrojenci bránia v ceste, za ňou tlačiace sa davy migrantov. Až pri čítaní popisky návštevník zistí, že nejde o pálčivú súčasnosť. Snímka Jana Šibíka Kosovská matka zastavená na hranici Macedónska sa stala Fotografiou roka 1999. Výstava vyvoláva z pamäti aj iné udalosti – zemetrasenie na Haiti, Nórsko po Breivikovom šialenom vraždení, cunami na Srí Lanke, horiaci Belfast, hajlujúci fanúšikovia futbalového zápasu, odvolávanie Mečiara…

Myette Fauchére: Chameleónske portréty
Myette Fauchére: Chameleónske portréty Autor: MYETTE FAUCHĚRE

To najlepšie z Czech Press Photo je jednou z troch desiatok výstav, ktoré priviezol 25. ročník medzinárodného festivalu Mesiac fotografie. Stovky autorov z 15 krajín priťahujú obdivovateľov fotografie do desiatok bratislavských galérií, múzeí a výstavných priestorov.

Jedinečné, vynikajúce, perfektné

„Nehľadal som v Izraeli korene ako kresťan, ktorí sú tam, mimochodom, v menšine. To mi dávalo obrovskú slobodu,“ spomenul Martin Kollár. Vo svete momentálne najslávnejší slovenský fotograf vystavuje pod názvom Exkurzia /Field Trip fotografie, ktoré vznikli počas jeho pobytov v konfliktmi permanentne zmietanom štáte. „Zaujímalo ma, ako Izrael reflektuje svoju budúcnosť. Zameral som sa preto na výskumné centrá a výcvikové základne,“ spresnil. Fotografiám nedáva názvy, podľa neho je „popiskou sám divák“.

Inšpiratívnu konfrontáciu s jeho videním ponúka výstava Alexa Levaca Paparazzi anonymných. Fotografie rodáka z Tel Avivu o vášni, slabostiach, stratách, smiechu, absurdnosti odhaľujú mnohovrstevnosť izraelskej spoločnosti. „Levacov pohľad je unikátny. Žiaden iný nesiaha tak hlboko a tak jemne do vnútra konfliktu,“ uviedol kurátor Roger Cohen.

Perfektné! Jedinečné! Vynikajúca výstava… Zapísali do knihy návštev diváci, odchádzajúci z výstavy Waltera Niedermayra Projekčné sféry a dobrodružné ríše. Rodák z Bolzana veľmi originálnym spôsobom „zaostril“ na rozvoj masového turizmu v Alpách. Zväčša zasneženú krajinu fotografuje z diaľky, posúva uhol záberu aj čas jeho vzniku. Vytvára diptychy, triptychy až polyptychy plné tajomnej mágie, ktoré neraz pripomínajú minuciózne kresby.

Judita Csáderová: Bez názvu
Judita Csáderová: Bez názvu Autor: JUDITA CSÁDEROVÁ

Ľudia sa jeho optikou menia na drobné figúrky, „pachtiace“ sa medzi konštrukciami vlekov. Niekto na lyžiach, ďalší bez nich, užívajúci si slnečné lúče, deti na sánkach alebo obrovských gumových kolesách. Krajina bez ľudí je plná stôp, ktoré po sebe zanechali, aj opustených strojov, ktoré slúžia ich radovánkam.

Slovensko sa má čím chváliť

V tme chodby vykrajujú pruh svetla pootvorené dvere. Biela stuha, vinúca sa po zemi ako had, akoby napovedala, že za nimi sa skrýva tajomstvo. Podobne ako za oknami, z ktorých len cez jediné prúdi svetlo, odháňajúce z chodby tmu. Do fotografií pretavuje Judita Csáderová sny, túžby, vízie, poéziu aj najvnútornejšie predstavy. Retrospektívou Bez názvov obnažuje nielen vlastnú telesnú schránku, ale aj svoj duchovný svet a bezbrehú fantáziu.

Odtlačkami v piesku rozpráva v cykle Stopy najrozmanitejšie príbehy – o ľudskom tele, živote a ich pominuteľnosti. Neraz pracuje s motívom poletujúceho pierka. Raz sa vznáša nad panelákovým sídliskom, inokedy nad tvárou spiaceho dieťaťa. „Nikdy som nemala pocit, že keby som tie fotografie nerobila, nemohla by som žiť alebo že by ľudstvo o niečo prišlo,“ s úsmevom povedala výrazná slovenská fotografka. Pri pohľade na výber z jej celoživotného diela však treba povedať, že bez jej fotografií by bol svet chudobnejší o vzrušujúce nápady, originálne myšlienky, slovami neuchopiteľné pocity a zážitky.

Martin Kollár: Bez názvu
Martin Kollár: Bez názvu Autor: MARTIN KOLLÁR

Dnešný pohľad na Michalskú ulicu sa veľmi nelíši od toho, ako ho zachytil začiatkom 60. rokov 19. storočia Eduard Kozics. Ale Štefánikova ulica bola v tom čase len poľnou cestou, lemovanou stromami, len kde-tu malý domček. Výstava Fotograf Bratislavy Eduard Kozics predstavuje najstaršiu fázu tvorby slávneho a vyhľadávaného rodinného fotoateliéru, ktorý založil. Venoval sa najmä portrétom a vedutám mesta. Pred jeho objektívom stáli dôstojní páni, elegantné dámy aj deti vo sviatočnom oblečení. A mesto bez príkras. Vzrušujúci pohľad na to, čo dokázal „vyčariť“ talentovaný fotograf pred viac ako 150 rokmi.

Hviezda? Francúzska fotografia

Slová obdivu a uznania vpisujú do knihy aj návštevníci výstavy Majstri českej avantgardnej fotografie. Drtikol, Funke, Rössler a Wiškovský, ktorých ovplyvnili podnety avantgárd výtvarného umenia, patria k veľkým menám aj na medzinárodnej scéne. Z tieňov, nahých tiel, obyčajných vecí a reflexov vytvárali nevšedné príbehy, oslovujúce svojou invenciou aj súčasníka. Hoci od ich vzniku uplynulo už takmer deväťdesiat rokov.

František Drtikol: Bez názvu
František Drtikol: Bez názvu Autor: FRANTIŠEK DRTIKOL

„Hviezdou“ jubilejného ročníka Mesiaca fotografie je francúzska fotografická kultúra. Nie náhodou. Bratislavský festival vznikol vďaka Európskemu domu fotografie v Paríži. Tri výstavy predstavujú „hviezdy“ troch generácií. Robert Doisneau, ktorého revírom, zdrojom emócií a obrazov bol Paríž, si vyslúžil prezývku „básnik rýdzeho momentu“. O niečo neskôr, v 60. a 70. rokoch označovali za „básnika, ktorý používa jazyk fotografie a citlivo evokuje pocity“, Bernarda Plossua. Najmladšiu generáciu reprezentuje Myette Fauchére s Chameleónskymi portrétmi.

„Museli sme byť tento rok skromnejší, ale rozhodne nejde o náhodný zber výstav,“ povedal riaditeľ festivalu Václav Macek. Návštevníci prichádzajúci v piatok i vo sviatok potvrdzujú, že 25. ročník Mesiaca fotografie opäť oslovuje vzrušujúcimi i podnetnými expozíciami.

Walter Niedermayr: Felskinn
Walter Niedermayr: Felskinn Autor: WALTER NIEDERMAYR

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Mesiac fotografie #Daniela Mrázková #Joe Klamar
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku