Po slovenskej fujare a Terchovskej muzike pribudli na prestížny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO aj slovenské gajdy. Rozhodol o tom 24-členný medzivládny výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorý aktuálne zasadá v juhoafrickej Namíbii.
Foto: SHUTTERSTOCK
Gajdy, ktoré poznali už v starom Grécku či Ríme a dnes dominujú najmä v Škótsku, prišli na Slovensko pravdepodobne v 14. storočí cez Balkán a Rusko. Dodnes sú neodmysliteľnou súčasťou zvykov najmä okolo Pohronského Inovca a na Hornej Orave.
Gajdošov na Slovensku pribúda. Dnes hrá na gajdy asi 60 nadšencov, z nich až 13 dievčat. „Ten počet mladých je z roka na rok vyšší. Vidíme to aj tu na Orave. Myslím si, že do budúcnosti je o gajdošskú tradíciu postarané,“ povedal organizátor tradičného medzinárodného festivalu Gajdovačka Miroslav Žabenský.
Podľa Milana Ruska z Cechu slovenských gajdošov majú gajdy na Slovensku silnú tradíciu. „Už Matej Bel spomína vo svojich prácach gajdovanie ako vec bežnú, no špeciálnu a natoľko zaujímavú, že ju dokonca vyvážali do zahraničia. Gajdy v súhre s husľami vytvárali kompaktný celok. Dva samostatné hlasy huslí a gájd hrali viac-menej tú istú melódiu, ale každá svojím spôsobom, a to vytváralo veľmi zaujímavú rytmickú hudbu, pri ktorej sa tancovalo,“ povedal Rusko. „Gajdy sú veľmi špecifický nástroj, pre niektorých tajomný a neznámy. Sú z viacerých druhov materiálu – dreva, kovu, cínu, kože zvieraťa, takže je aj pomerne ťažké naučiť sa na ne hrať, lebo majú svoje špecifiká. Treba do nich dýchať, čiže tým prvým predpokladom pre gajdoša je, aby mal dostatočný objem pľúc, aby tie gajdy dokázal udýchať,“ dodal Žabenský.
Prestížny Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO obsahuje takmer štyristo prvkov. Je medzi nimi napríklad Španielska jazdecká škola vo Viedni či Tradičná iránska medicína. Zapísanie do zoznamu znamená medzinárodné uznanie, ktoré Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru priznáva výnimočným ľudovým a tradičným prejavom, akými sú hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana. Slovensko má od roku 2005 v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zapísaný prvok Fujara a jej hudba a od roku 2013 aj Terchovskú muziku.
