„Uchopiť architektonickú stavbu vizuálne a pochopiť architektovu myšlienku, to je asi najťažšie a zároveň aj najkreatívnejšie,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu rodáčka z Nového Sadu. Keď mala osemnásť, rozhodla sa pre štúdium fotografie na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Po jej absolvovaní na Slovensku ostala.
„Olja Triaška Stefanović sa spolupodieľala na produkovaní monografie Friedrich Weinwurm, Architekt. Publikácia Henriety Moravčíkovej, do ktorej fotografovala architektove vily a stavby, získala prestížne celosvetové ocenenie, ktoré udeľuje Nemecké múzeum architektúry na knižnom veľtrhu vo Frankfurte. To sa nám javilo ako hlavný dôvod, prečo sme jej udelili titul Fotograf roka,“ povedala predsedníčka poroty Bohunka Koklesová.
Foto: OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ
Odborníci vyzdvihli „mimoriadny prínos v oblasti fotografovania a dokumentovania slovenskej medzivojnovej architektúry“, ktorý Olja Triaška Stefanović zúročila aj v spomínanej knihe o architektovi, ktorý výrazne zmenil tvár Bratislavy. Medzi nominovanými na výročnú cenu, ktorú vyhlasuje Stredoeurópsky dom fotografie s ďalšími fotografickými združeniami, boli tento rok aj Ľubo Stacho, Anton Sládek a Radek Brousil.
Hľadá skrytú estetiku
„Pre mňa bolo dôležité vedieť si predstaviť, ako mohol vyzerať život v domoch, ktoré Weinwurm postavil. A zaujímali ma aj osudy rodín, pre ktoré ich navrhoval,“ spomenula Olja Triaška Stefanović. Náročný proces skúmania architektonického diela jednej z kľúčových osobností modernej architektúry na Slovensku trval fotografke tri roky.
„Niektoré dochované stavby sú v zlom stave, ale ja som hľadala ich skrytú estetiku. Na druhej strane veľa jeho domov a víl je opravených, novodobo zateplených a s plastovými oknami – a to tiež nie je najlepšie. Musíme poznať minulosť, aby sme viac poznali seba. Aj o tom je kniha Friedrich Weinwurm, Architekt,“ pokračovala. Mimochodom, o miesto v desiatke najlepších kníh s ocenenou monografiou tento rok súperilo 173 publikácií zo 63 vydavateľstiev celého sveta.
Foto: JUDITA CSÁDEROVÁ
Už trinásť rokov fascinuje Olju Triašku Stefanović téma človek a priestor. Výsledkom jej tvorby je viacero autorských projektov aj intenzívna spolupráca s architektmi. Snaží sa poodhaliť, aký vplyv má človek na priestor a naopak. „Kladiem si otázku, do akej miery môžeme byť v životnom priestore osamelí a ako s nami môže manipulovať. Zaujímajú ma spoločenské a historické odtlačky a nánosy v architektúre. Pamäť mesta musíme uchovávať, aby sme vedeli, na čom staviame našu budúcnosť,“ dodala.
Vždy viac myslela na iných
„Keď som rozmýšľala, prečo som si vlastne vybrala fotografiu, uvedomila som si, že som bola na to predurčená. Môj otec Ladislav Csáder fotografoval,“ povedala pre Pravdu Judita Csáderová. Na odovzdávaní výročných cien v Stredoeurópskom dome fotografie, ktorá sa konala po desiaty raz, si v stredu večer prevzala ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie.
„Neprodukuje kvantá fotografií. Jej tvorba je veľmi sústredená, intímna, subjektívna. S minimálnymi prostriedkami dokáže vytvoriť fotografie, ktoré hovoria o identite alebo ľudskom príbehu,“ vysvetlila Bohunka Koklesová. Podľa jej slov zavážila pri rozhodovaní odbornej poroty rozsiahla retrospektíva, ktorou Judita Csáderová v novembri predstavila výber zo svojej tvorby v Galérii Umelka. Aj skutočnosť, že ako pedagogička odchovala celé generácie fotografov. Tak trochu aj fakt, že minulý rok oslávila fotografka životné jubileum.
„Vždy viac myslela na iných ako na seba. S Václavom Macekom zakladali medzinárodný festival Mesiac fotografie, ktorý mal tento rok dvadsiate piate výročie vzniku. Judita Csáderová bola vždy organizačne činná v prospech aktivít, ktoré sa dotýkali všetkých. To všetko sa nám z hodnotovej aj umeleckej stránky javilo ako podstatné pre udelenie titulu,“ dodala predsedníčka poroty.
